„Ponúkol mi, aby som zariadila čajovňu pre kamarátky a veštiareň. Jasné, že mu pri predstave starých báb nenapadlo nič iné ako bosoráctvo,“ rekapitulovala som svoje nedávne zážitky a skúsenosti pred kamarátkami.
„Náhodou brnkol na správnu strunu, stareny sú odjakživa symbolom mágie, strážkyňami múdrosti a skúsenosti, aj v rozprávkach sa na rady chodí k starým, nie k mladým,“ povedala Jolana, doktorka sociológie so zvykom komentovať realitu jazykom tejto vednej disciplíny.
Nevedel, čo jej objednať, no vedel, čo potrebuje on:
„Borovičku a sódu,“ povedal staršej žene v plášti. Dopĺňala do vaničiek šaláty: vajíčkový, pikantný, bulharský, treska, zhodnotil pohľadom.
„Máte ešte niečo iné na jedlo?“ spýtal sa.
Hodila naňho plechový výraz:
„Máli sa vám?“ odpovedala protiotázkou.
Maison Communale, Woluwe St. Lambert, Brusel, máj 2015
Je to miestny úrad. Budova z 1938 v modernistickom štýle, na ktorú je táto štvrť hrdá. Vstupná hala je veľká, plná svetla, interiér má teplé a prívetivé prvky. Ako návštevníčka a stránka som si vytlačila poradové číslo pre okienko označené „Etrangeres“. Cudzinci. Počkala som si svojím dokumentom na lavici, obzerajúc sa dokola. Je to vždy zaujímavé, pozorovať ľudí, ako vybavujú. Istá africká dáma je tu s kočiarom a sprievodcom – zjavne dobrovoľníkom povereným pomáhať ľuďom, ktorí majú zatiaľ ťažkosti vybaviť si svoje záležitosti sami. Je výborný; najprv odprevadil staršiu dcérku tejto stránky k stolíku a dal jej papier a ceruzku, aby si kreslila. A potom pri okienku pokojne, neutrálnym tónom, objasňuje okolnosti svojej klientky…
Marec v plnom švungu, a prekvapivo v tomto meste už pár týždňov poriadne nepršalo; nadránom mrzne, a z hmly sa potom väčšinou vylúpne slnko.
V Bozar je retrospektíva Marca Chagalla, vyše dvesto obrazov. Výstava sa mi vplietla do knihy aktuálne čítanej: Anne-Marie O´Connor: Dáma ve zlatém.
Yper, Ypres, Ieper…mesto môže mať viacero mien, na tom nie je nič zvláštne, hlavne ak sa nachádza blízko hraníc, či dôležitých ciest, alebo si ho privlastňujú viaceré národy. Yper (najbližšie zvukovej podobe) je mestečko na sever od Francúzska, vo flámskej časti Belgicka. Nebyť 1. svetovej vojny 14-18, zostalo by len jedným z typických bohatých a architektonicky zaujímavých miest v tejto krajine. Zrovnali ho však so zemou, z ruín trčala len kde-tu veža. Na západnom fronte sa bojovalo nepretržite celé štyri roky.
Normandia je záležitosť mužov. Meno pripomína Normanov, ktorí dobyli britské ostrovy. Odvážneho Viliama Dobyvateľa, ale aj Richarda Levie Srdce. Normandiu odjakživa milujú maliari, fotografi, Parížania, a nielen oni. Najbližšia odbočka za mostom – Pont de Normandie – vedie do mesta Honfleur, prístavu obkolesenému vysokými úzkymi domami. Nerovnomerne dláždené ulice vedú nás, zvedavcov; žil tu skladateľ Eric Satie, rád by tu bol žil Baudelaire, ako vraví hrdý nápis na knižnici.
