Marec v plnom švungu, a prekvapivo v tomto meste už pár týždňov poriadne nepršalo; nadránom mrzne, a z hmly sa potom väčšinou vylúpne slnko.
V Bozar je retrospektíva Marca Chagalla, vyše dvesto obrazov. Výstava sa mi vplietla do knihy aktuálne čítanej: Anne-Marie O´Connor: Dáma ve zlatém.
Umenie sa rodí v tom zvláštnom sude, kde sa mieša nutkanie, obdiv, pracovitosť, citlivosť, láska, hlas, krik, (ne)morálne dilemy…
Z domu vo Vitebsku vyšiel, do Paríža sa vybral, vracal sa, keď musel, utekal, miloval, maľoval. Na jedinom obraze je Eiffelovka, kôň, kohút a husté, bohaté farby…
Z východoeurópskych mestečiek prišli mnohí Chagallovi súverci do elegantnej medzivojnovej Viedne – založili firmy, získali uznanie. Kupovali umenie. To im potom ukradli. Aby to mohli spraviť (a nemuseli čeliť veľkým obviňujúcim očiam, ani súdnym procesom), vymysleli si ideologický dôvod. Chopil sa toho ten, ktorý za mladi takisto prišiel do Viedne s ambíciou maľovať, no nepodarilo sa mu preraziť. Vraj nemal talent, a tak sa stal diktátorom. No naňho to nemožno zvaľovať, bolo veľa ochotných pomáhať šíriť psychózu zvanú nacizmus.
Nemnohí viedenskí mešťania židovského pôvodu predsa však prežili a pýtali sa Kto a Prečo? A došlo aj na súdne spory, ktoré sa ťahajú až do nášho storočia.
„Nesúďte, nežili ste vtedy. Len tí, čo to zažili, vedia…“ Niečo také hovorí jedna z postáv, svedkov, v knihe Dáma ve zlatém.
Slovíčko to sa stalo ukazovateľom na smutnú násilia plnú epochu 1934-1945. Boli víťazi, no katarzia sa nedokonala.
Nemecko malo jedno šťastie, v pozícii porazeného muselo sa (aj) kajať. My, susedia, Rakúšania, Slováci, sme sa zviezli s víťazmi. A zamietli pod koberec, čo sa dalo. Zahmlili, odsunuli kdesi za vetu „to bolo komplikované“.
Adele z Klimtovoho obrazu má presne tie oči: skúmavé, veľké, spytujúce sa. Novinárka a výborná spisovateľka Anne-Marie O´Connor vypátrala a pospájala veľa – most medzi predvojnovou Viedňou a nedávnou americkou súčasnosťou. Živé, vášnivé čítanie.
A v obrazoch Marca Chagalla niet ideológie, len naša ľudská duša, detstvo a priestor, hľadanie druha či družky, opojenie vínom, jarným vzduchom a veľkomestom, ktoré vyrastá zo zablateného dvora. Nad strechami lietajú anjeli, duchovia, život je cirkus a smútok je veselý. Čo potom radosť?
Bez ideológie by bolo – bez ideí sa nedá. Ako?
Už prší.
Výstava Marc Chagall Retrospective v bruselskom Bozar trvá do 28/06/2015.
