Starší pán v čakárni u doktora podriemkava, ruky zložené v lone. Vyzerá pokojne, spánok, aj driemoty, sú dar. Pán doktor je všeobecný, ale má aj špecializáciu na srdcové choroby, a úspešnú prax. Čakáreň bola kedysi pravdepodobne salón meštianskej rodiny, ako ukazujú niektoré detaily – zamurovaný krb, štukový strop. Uplynulé časy pripomína aj vyrezávaná komoda v jednom rohu. Inak je to čakáreň – s oknom do ulice, stoličkami a stolíkom pokrytým časopismi. Čítaj ďalej
Pozostatok starého vidieckeho Woluwe…osamote stojaci vysoký tehlový dom a dozadu sa tiahnu hospodárske budovy a pozemky, vpravo aj vľavo voľný priestor, okrem starej, napoly rozpadnutej šopy. A obďaleč novostavby – prehľad stavebníckeho pokroku posledných päťdesiatich rokov. V starom dome starý manželský pár, ako to má byť, ako v príbehu. Za pekného počasia stávajú spolu na ulici opretí o múrik, pozerajú na autá, ktoré v tomto mieste musia pribrzdiť a dať si navzájom prednosť – nutnosť dosiahnutá jednoduchým trikom – veľkým kvetináčom, ktorý zužuje priechod. Čítaj ďalej
Ako sa dostať bez auta z domu v Bratislave domov do Bruselu s jedným nenechavým psom strednej veľkosti zvaným Beneton?
Lietadlom nie.
Skúsila som kamarátov a známych, či nemajú niekoho, kto ide mojím smerom a uvíta pasažierov… Raz by sa niekto našiel, ale musela by som čakať. Čítaj ďalej
„Ponúkol mi, aby som zariadila čajovňu pre kamarátky a veštiareň. Jasné, že mu pri predstave starých báb nenapadlo nič iné ako bosoráctvo,“ rekapitulovala som svoje nedávne zážitky a skúsenosti pred kamarátkami.
„Náhodou brnkol na správnu strunu, stareny sú odjakživa symbolom mágie, strážkyňami múdrosti a skúsenosti, aj v rozprávkach sa na rady chodí k starým, nie k mladým,“ povedala Jolana, doktorka sociológie so zvykom komentovať realitu jazykom tejto vednej disciplíny.
Nevedel, čo jej objednať, no vedel, čo potrebuje on:
„Borovičku a sódu,“ povedal staršej žene v plášti. Dopĺňala do vaničiek šaláty: vajíčkový, pikantný, bulharský, treska, zhodnotil pohľadom.
„Máte ešte niečo iné na jedlo?“ spýtal sa.
Hodila naňho plechový výraz:
„Máli sa vám?“ odpovedala protiotázkou.
Maison Communale, Woluwe St. Lambert, Brusel, máj 2015
Je to miestny úrad. Budova z 1938 v modernistickom štýle, na ktorú je táto štvrť hrdá. Vstupná hala je veľká, plná svetla, interiér má teplé a prívetivé prvky. Ako návštevníčka a stránka som si vytlačila poradové číslo pre okienko označené „Etrangeres“. Cudzinci. Počkala som si svojím dokumentom na lavici, obzerajúc sa dokola. Je to vždy zaujímavé, pozorovať ľudí, ako vybavujú. Istá africká dáma je tu s kočiarom a sprievodcom – zjavne dobrovoľníkom povereným pomáhať ľuďom, ktorí majú zatiaľ ťažkosti vybaviť si svoje záležitosti sami. Je výborný; najprv odprevadil staršiu dcérku tejto stránky k stolíku a dal jej papier a ceruzku, aby si kreslila. A potom pri okienku pokojne, neutrálnym tónom, objasňuje okolnosti svojej klientky…
