Keď som roku 2005 prišla do Bruselu, bol máj, kvitli rododendrony, dni boli nekonečne dlhé a veľa času som trávila s deťmi vonku, v parkoch. Objavovala som mesto. Nič som netušila o jeho tmavej, mokrej a chladnej podobe, a tak som sa zamilovala najskôr do tej svetlej: premiešaný, chaotický svet. Postupne som prišla na to, že za zdanlivým chaosom a uvoľnenou atmosférou sa skrýva veľa pravidiel týkajúcich sa škôl, parkovania, verejných miest, stravovania, státia v rade… Hustota obyvateľstva si vyžaduje organizovanosť.
Sloboda potrebuje disciplínu, joga je jasná reč, zlatá niť, prísna a láskavá učiteľka.
Tisíc dvesto kilometrov od Bruselu je iné mesto –Bratislava. Pred niekoľkými rokmi by som neverila, že sa sem raz vrátim „navždy“. Čo je však navždy? Objavujem mesto, ktoré je iné, ako som si ho pamätala.
Čo sa zmenilo? Všetko. Čítajte.