Vždy na jar v Bruseli snívam o lese plnom divého cesnaku. Rovnako, ako na jeseň v Bruseli snívam o vinobraní v Rači. Väčšinou zostane pri snoch a spomínaní na známe chute a vône.
Tento rok som však tu, v Bratislave, v období, keď sú cesnakové lesy v okolí zelené a plné silnej arómy… Pochovali sme otca. Cesnak z duše nenávidel, rovnako ako ryby. Asi by sa zatvráil znechutene, keby ma videl, ako ho jem. A vôbec, zdravá strava nášho oca nezaujímala, jedol, čo mu chutilo. Vždy. Dožil sa 84 rokov, a posledné mesiace veľmi trpel.