„A potom jej prostredným prstom spravil(a) tú vec, pri ktorej zabudla aj to, ako sa volá.“
Citát z nedávno preloženého románu 5 zlých skutkov, ktorý čoskoro vyjde v slovenčine. Citát tu slúži na uvedenie do témy a pošteklenie zmyslov.
Ísť za hlasom srdca sa často interpretuje ako nasledovať svoje city a pocity. Pritom vieme, aké sú pocity a emócie tekuté a premenlivé. Je to rovnaký zmätok ako zmagnetizovaný kompas. Nasledovať srdce však znamená ísť za a so svojou odvahou a silou.
Tantrické prepojenie druhej a piatej čakry; druhá je tá naša nádoba rozkoše a bolesti, na ňu napojených pocitov a emócií, ktoré sa prehrávajú v intímnych vzťahoch. Piata čakra je hlas, vyjadrenie, horná brána našej vertikály. Štítna žľaza v gréčtine aj našich jazykoch obsahuje slovo štít, a teda ochranu. Ochraňuje to vzácne – náš jedinečný hlas. Aby sa sexuálna energia (inak základná tvorivá sila) uvoľnila, potrebuje dôjsť k prepojeniu týchto dvoch centier. Čo to znamená?
Je to o zážitku, pozorovaní, experimente, nie o opisovaní, v prvom rade. A jazyk je úžasný nástroj, zároveň skúsenosť pretlmočiť nevie.
Sex a zraniteľnosť. Pri každom akte trilión zranených detí a zvierat (symbolických).
Sex a moc a násilie.
Dokážeme uvoľniť nahromadené bariéry vytvorené náboženstvami, predsudkami, strachmi?
Prečo by sme si sex nemohli/nemali užívať rovnako ako dobré jedlo – spontánne, v spoločnosti rôznych ľudí, ktorí sú nám nejakým spôsobom blízki, alebo nás zaujímajú?
Meníme sa v každom prípade, a vzťahové vzorce tiež. On a ona na veky vekov spolu, lebo si to sľúbili a lebo sa to patrí, sa stáva jednou z možností, a čoskoro možno ani nie početne výraznou. Preto je v citáte na začiatku v zátvorke a.
Spontánne sexuálne vzťahy bez emocionálneho viazania a sľubov vyžadujú vysoký stupeň vedomia, a zatiaľ sa považujú skôr za prejav tzv. nízkych pudov. Na ktorých, inak, nie je nič nízke, iba sa vo vertikále tela nachádzajú v tej spodnej časti, presnejšie, v panve.
Prečo sa okolo ulíc lásky a bordelov vznáša tá zvláštna energia smútku, nejasnosti, pachute? Prečo sa každé sexuálne tajomstvo derie na svetlo?
A prečo si zväčša nevieme objednať, ako v reštaurácii, alebo na večeri u priateľov, čo nám v sexe chutí? Sebavedome, bez pocitu hanby.
Hanba, vina. Sú votkané do kolektívnej skúsenosti. Túžba je vo svojej čistej nahej podstate túžbou po zážitku a skúsenosti. Prečo by nám v dobrodružstve a skúmaní mal brániť súbor pravidiel, zákazov a predpisov? Od takých, kde sa muž sa nesmie dotknúť kože inej ženy ako manželky, cez to, že muži môžu a ženy nie, alebo len tí dvaja spolu môžu, ktorým to posvätil úrad alebo kostol.
Tie pravidlá nevznikli len tak náhodne, a sú výrazom snahy usporiadať, pochopiť, vyjasniť. Len teda nefunguje to takto jednoducho, to vieme.
Pozorujem a vnímam, čo sa mi dostáva do poľa skúsenosti a zmyslových zážitkov. Poznám istú dámu, ktorá lieta po svete, kde má dohodnuté rande s náhodnými sexuálnymi partnermi. Stretnú sa, dajú si drink, ovoňajú sa, a užijú si spolu. Nezdá sa, že by jej to robilo zle, spôsobovalo ujmu.
Belgičania pôsobia ako dobrácki, mierni vyznávači jedla a vína a neberú sami seba veľmi vážne. A prekvitajú tu swinger bary, hlavne severná časť krajiny je nimi známa. A takisto je Belgicko známe mimoriadne drsnými iniciačnými rituálmi prijímania študentov a skautov. Čo som videla a počula je pre mňa za hranicou. Pôžitok a bolesť sú však dve ostria jedného meča, potrebujeme poznať a prijať obe.
Takže hurá do swinger klubu?
Neviem.
Som opatrná. Viem, koľko bolesti, hanby, viny sa dokáže uvoľniť, keď pustíme inú osobu do svojho intímneho priestoru. Čo je v zásade užitočné a hojivé a nutné, ale aj deštrukčné. A prečo nie? Deštrukčná sila je takisto vitálna sila.
Sme rôzni, nedá sa nájsť model vhodný pre každého. Páči sa mi Chaplinovo Naked body, naked soul. Čiže len s tým, kto má záujem a chuť spoznať nielen záhyby, otvory a priestory tela, ale aj duše. Nech to znamená čokoľvek a koľko takých vieme v živote mať súbežne či sekvečne? (Súbežne alebo sekvenčne sa posielajú aj dokumenty ministerstva, ale to je iná téma 🙂
Sledujem, čo prúdi energetickým telom, vnímam, prijímam, nesúdim. Niekde v božskom pláne je možnosť transcendentného čisto duchovného extatického milovania, niekde na opačnom konci je napoly nevedomé ukájanie, snaha pôžitkami zatlačiť do úzadia tieseň, strach, neistotu, pochybnosť, či som dosť, taká aká som.
A, sex má zatiaľ stále veľmi blízko k moci a násiliu. Až keď nájdeme svoju skutočnú silu (je to ten grál, je to púť rozprávkových hrdinov a hrdiniek), rozplynie sa potreba moci a uzurpovania, a potom budeme slobodní aj na tomto poli.
Donedávna filmy aj literatúra ponúkali ideál lásky, aký sa dá vložiť do jednej kategórie – osudové spojenie traumatizovaných bytostí. Rozohrávala sa na tisíce spôsobov jedna dráma: niekto niekoho chce, „miluje“, zachraňuje, dáva mu/jej hodnotu, zrádza, zraňuje, poučí sa v bolestnej skúsenosti, alebo sa nepoučí a stále dokola. Tento archetyp sa postupne rozpúšťa, a začíname chápať, že aj pri oddanom, dohodou potvrdenom vzťahu ide o vzájomnú prepojenosť, a nie o vzájomnú závislosť, či nebodaj vlastníctvo a povinnosť.
Ale dlhá cesta je to, totiž to sladko-bôľne túženie, sklamanie, schádzanie, rozchádzanie je návykové, a ego sa ich nevzdáva ľahko. A potom, pri každom vzťahu ide predovšetkým o vzťah so sebou samým, a hoci môže to znieť egoisticky, je to presne naopak. Blízkosť s iným človekom nás dostáva do blízkosti s vlastnými vzorcami, jaskyňami, tôňami, hlbinami. Ak to umožníme – a to je zase ďalšia téma.
Mám vnútorný kompas, ktorý mi veľmi jasne prekladá situácie do vibračného jazyka. Vynára sa mi jedna spomienka. Mala som možno dvanásť, trinásť rokov. Stála som v meste opretá o múr domu, a okolo išli nejakí muži a poznamenali čosi ako „pôvabné dievča“. Pocítila som vtedy veľmi silno ochrannú, bielu energiu. Zvláštnu zmes pocitov, a presvedčenia, že som chránená a nezraniteľná. Asi pre tento silný pocit si to pamätám. Ale tá automatická ochrana funguje len do istého veku. Raz príde k narušeniu, ktoré je nutné, aby prišlo k skúsenosti, poznaniu. Bolesť je súčasťou herného plánu. Fyzická, ale hlavne emocionálna. A my sme súčasťou evolúcie, cez nás sa spoznáva vedomie, čím viac možností sa odskúša, tým je to zábavnejšie. Chyba je tvorivá metóda. Že pri tom padnú hlavy aj telá, je vo veľkom obraze vedľajšie.
Tie sexuálne „hriechy“ sú silná energia. Nespracované, ukrývajú sa v hlbokom nevedomí aj v podvedomí. Ako vrecká bolesti. A vždy príde k situácii, keď sa otvoria, odkryjú. Nič nikdy nie je zabudnuté.
Hľadám svoj súbor pravidiel, svoju mieru a odvahu do niečoho sa pustiť alebo práve naopak, nepustiť. A veľa, veľa, pozorovať pocity a dovoliť si cítiť. Blízkosť znamená zraniteľnosť. Čím otvorenejšia k sebe, tým otvorenejšia k blízkym. Hovorím to s veľkou opatrnosťou a s vedomím, že nikdy nie je hotovo, a čo sa odkryje, sa jednoducho potrebuje dostať do pozornosti a prijatia.
A v okamihu prijatia začína všetko nanovo.
