foto baletky v Kyjeve. Jar 2019.
Ukrajinský prezident neutiekol a Ukrajinci sa zotročiť nenechajú. Úcta. To krásne, obrovské, prívetivé, ohromujúce mesto. Majestátny Dneper. Veľká zem.
Oni – my? Ilúzia. Všetci sme všetko.
Scenár, ktorý v diktátorských režimoch funguje: vybrať jedinca tvárneho, traumatizovaného (nájdite si informácie o nejasnostiach okolo Voloďovho detstva. Zmätený chlapec z pomerov naznačujúcich chaos, odmietnutie, opustenie, ktorý ako mladý prejde výcvikom KGB. Prečo je také nebezpečné pátrať po bielych miestach v jeho životopise? Lebo by sa odhalilo tajomstvo, že je to nešťastná ľudská bytosť hodná súcitu? Jednak by stratil svoj kredit pseudo-mocného, jednak priznaním skutočnosti sa začína liečenie, a to si v prípade veľkého vodcu nikto neželá. To je potom lepšie pohľadať iného vhodného kandidáta.
Čo na to láska? Čo ahimsa, princíp nenásilia? Na odľahčenie sa pohrávam s predstavou, že Kremeľ zaplavia budhisti v jasných rúchach a s jemne zdvihnutým obočím budú pozorovať bláznov, ktorí v mene ilúzie posielajú ľudí zabíjať. Predstavujem si za budhistami légie terapeutov v uvoľnenom postoji, ako sa pýtajú: „Moj zlatý, povedz, aký bol tvoj prvý deň v škôlke? To modré autíčko, čo ti zobral kamarát, a potom ti ho pred očami roztrieskal na dvore? A obyvateľom Kremľa, ktorí navzájom držia jeden druhého za gule, zvlhnú oči a roztrasú sa im ruky, tými naťukajú odvolanie rozkazov. Lebo okrem terapeutov sú tu aj anjeli, a tí im šepkajú do ucha To teplé, útolné miesto, kam sa chceš vrátiť, nie je Ukrajina. Ale existuje, neboj sa. Máš ho na dosah.
Avšak nie je to ani o nemožných mužoch, a ženách, ktoré by to riadili lepšie. Po prvé, ženy týchto mužov vychovávali. Po druhé, ženy majú svoje zbrane, iné, ale o nič menej účinné.
Nestačí odprásknuť psychopata. Všetko, čo sa na tejto planéte deje, nám násobí a zrkadlí len to, čo vytvárame. To, že sme sa na Západe vzdali agresivity a naučili sme sa vyjednávať, je veľké. Naučili sme sa to za cenu bolesti. A stále krehké – viď extrémizmus, a občas demokraticky zvolený načisto prepnutý, viete, koho myslím. Ale máme a žijeme tú denno-dennú komplikovanú vyjednávajúcu hľadajúcu demokraciu, Je to veľké, má to obrovskú cenu, pozvime do tejto skúsenosti ďalších. Jogínsky by som povedala, že sa prepojila solárna a srdcová čakra. Tu sa to nekončí. A to je v poriadku. Skúsenosť. Nie, to animálne v nás, čoho sa bojíme, alebo čím nás strašia, nie je hrozba. Naša komplikovaná psychika, tá áno.
Aj keď si v tejto časti sveta nepodrezávame krky, zatiaľ sme všetci do veľkej miery v limitujúcich, hierarchických vzťahoch. V korporátoch a doma. Ale aj to sa mení. Psychopat P je anachronizmus. Hyperbola toho, čo nefunguje. Budhistov a terapeutov by som do Kremľa poslala. A nielen tam. Pozývam ich k sebe, lebo cítim ten tlak: potlačiť, otupiť bolesť. Niekedy skĺznem do obmedzenosti. Do súdov. Ľahostajnosti. Hocičoho. Nevedome.
Nevedome. Pretože tu je kľúčový bod: dostať do vedomia. Dovoliť si cítiť bolesť je súčasťou hojenia. Prepojenie soláru a srdca je alchymistickou premenou, objatím skutočnej sily v sebe. A toto prepojenie sa komunikuje smerom nadol, tam, kde sídli rozkoš a bolesť, ešte nižšie, kde máme korene, bezpečie. A zároveň sa komunikuje smerom nahor. Hrdlo a hlas a sloboda vyjadrenia, a čo ďalej s touto slobodou? Je slobodou preto, že si ju každý môže hľadať a napĺňať za seba.
Sme zraniteľní, silní vo svojej zraniteľnosti. Túžime byť prijatí, počutí, túžime byť v spojení so svojimi túžbami. Sme si všetci navzájom zrkadlom. Sme hrdinovia, a niekedy to nevieme. Ďakujem Kyjevu za stretnutie na jar 2019. Rozkvitnú gaštany na bulvári Kreščatyk. Hojenie je prirodzená cesta. Obsahuje prijatie bolesti – svojej, a cez to, bolesti všetkých.
Ešte niečo:
Keby to Putin a jeho suita mysleli s pozdvihnutím a posilnením svojej krajiny vážne, sústredili by sa na tvorivosť ľudí, na potenciál vedy a umenia, na hľadanie, prepojenie a spoluprácu.
Tu je blog z nie tak dávnej návštevy Kyjeva s tou istou fotografiou baletky. Bolesť je skutočná, a bolesť je tiež láska.
https://varsik.sk/2019/03/19/na-jar-v-kyjeve/
Všetci sme všetko. Pieseň o láske a gaštanoch na kyjevskom bulvári: https://www.youtube.com/watch?v=hI8EgMoy7KQ
