Katarína Varsiková

Inštruktori jogy

Ostrá a horúca ako nôž, čo vyšiel z ohňa, je joga s Ninou, ego sa počas nej postupne presúva do rohu a tam čuší, kým bude po tom; telo sa spoznáva cez dych, fyzický limit je skutočný, mentálny je ilúzia, niekde tu do prítmia telocvične v bratislavskom horskom parku svieti prítomnosť.

Tichá a vážna Valentine v  salóne v dome maliara a humanistu Marcela Hastira, ktorý tu žil od roku 1935 až do smrti v roku 2011 a počas druhej svetovej vojny prichýlil a zachraňoval  ľudí pred deportáciami. Portrét muža s upreným pohľadom a  divokými vlasmi je opretý o kozubovú rímsu. Valentine začne hodinu slovami, že joga v žiadnom prípade nemá bolieť, pozície sa prispôsobujú človeku, a nie človek pozíciám. Sotva sa tam pomestíme, medzi asánami pozorujeme dych.

V Rotterdame v podzemnom štúdiu Bodhi som nalepená na stenu, over-booking ako v Ryanair. Počúvam jemnú svetlovlasú inštruktorku a takmer ničomu nerozumiem, ale rozumiem. Ogen sluiten – zavrieť oči, het lichaam – zvláštne slovo pre telo. Rozmýšľam, čo táto yin hodina spraví s priateľom, ktorý cvičí a dýcha na podložke vedľa mňa.

Som ochotná cvičiť ich všetky, úplne rôzne formy jogy s jasným rukopisom toho, kto ich vedie. Sú také neopakovateľné ako každý z nás. A tá s ničím neporovnateľná chvíľa po… Sedíme alebo stojíme, mlčíme a egá sa z kútov postupne vracajú, pretože ich predsa len potrebujeme – na cestu domov a na všeličo iné. Je jedno veľmi dôležité kritérium inštruktora: aby on či ona jogu žili, kliesnili si svoju vlastnú, nikým neprešliapanú cestu húštinou, trpezlivo, krok za krokom, v tomto živote, tele. A potom ich s dôverou nasledujem. Na každej hodine sa niečo naučím, a potom v kurze, ktorý vediem, cítim Ninu aj Valentine a ďalších, ktorí ma inšpirujú.

Vďaka za to. Sme…Jedno.

A  Ninina báseň, ktorá mi vošla do srdca:

Prianie

Prejdi svetlom. Nezober mu lesk.

Chyť sa hviezdy. A neuleť.

Výdychom krsti nádych. Neustaň!

Farebnú spievaj pieseň. Z mŕtvych vstaň.

Po vode prejdi, s vlnou pláv. Do vlasov vplietaj z dažďa chrám.

V červených šatách ženy s davom splyň.

A tancuj! Tanec snový..

Tanec, čo prehluší aj zabuchnutie dverí.

 

Ateliér maliara Marcela Hastira v centre Bruselu:

http://ateliermarcelhastir.eu/marcel-hastir/

About author View all posts

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Joga. Príbehy. Ľudia. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.