Joga je disciplína, vyžaduje vytrvalosť a dôveru. Nie je všeliekom, ani riešením psychických a fyzických problémov, hoci sa často prezentuje presne týmto: Chcete lepšie spať, lepšie sa sústrediť, podať skvelý výkon? Šup do joga štúdia, permanentka, abonentka, podložka, vankúš, tepláky…
Hm. Dosť dlho som bola v tomto prúde a presne toto som si myslela a viac či menej otvorene presviedčala iných, že ma majú nasledovať. Akurát… Žiť jogu denne, vytvoriť si priestor na meditáciu a položiť si každý deň otázku, Kto som a načo som tu?… Nuž, kto sa pýta, ten sa dozvie.
Joga je neustály dialóg medzi telom, dychom a dušou. Čím viac sa mu otvorím a odovzdám, tým jasnejšie sú signály, aj upozornenia, ak nekonám v súlade s vnútornou pravdou, vlastnou intuíciou. Fair enough. A upozornenie, ktoré dostanem, je v pohode aj kopancom do… Ak som si teda myslela, že si vyjogujem silné telo a psychickú odolnosť odovzdám do služieb ega, tak už si to nemyslím. Dokonca ani zotrvávanie na oblaku vytvoreného z čistého svetla, sa neosvedčilo. Je to len iný spôsob otupovania. Numbing, či už prostredníctvom vína, nakupovania handier alebo jogy, je maskovaný strach.
Na jogu sa možno spoľahnúť. Otázky nezostanú bez odpovede.
Sme tu, aby sme tvorili, hojili, milovali a dôverovali. Toto sme sa prišli naučiť. Nikoho iného to naučiť neviem, dokonca ani seba nie, môžem len učeniu vytvoriť priestor – v sebe, a prostredníctvom toho v okolí.
A postaviť sa na podložku, a poprosiť, aby boli všetky bytosti v láske slobodné. A usmiať sa, a hoci s rozochveným vnútrom, dôverovať.
