Foto: ulička v Spišskej Kapitule
Tento nápis poznalo kedysi každé dieťa cestujúce po slovenskej krajine vlakom, z nejakého dôvodu bolo Nevykláňajte sa z okien v československých vlakoch napísané aj po taliansky. Chuť slov na jazyku, nápisy, ktoré našu myseľ nevdojak ovplyvňujú. Leto v plnom švungu. Časopis Týždeň priniesol nedávno aj článok o staycation, dovolenke strávenej doma, keď človek prispôsobí svoj domov tak, aby sa v ňom cítíl ako na dovolenke, a brúsi po okolí dívajúc sa naň novými očami. Medzi úpravy domácnosti patrí: poschovávať hodiny, zrolovať koberce, aby sa dalo po parketách chodiť naboso, dať mobil do režimu lietadlo, (neviem, či toto ľudia na dovolenke dnes robievajú, tí múdrejší hádam hej), namiesto varenia si objednať donášku dobrôt. A potom vyraziť preskúmať okolie novými očami, čítať nápisy, pamätné tabule, preliezať zákutia…
Neviem, asi staycation do istej miery praktikujeme mnohí, keď máme deň-dva voľna a žiadne veľké plány, či si takto naozaj vyvoláme dovolenkové pocity, je individuálne.
Do veľkej miery je to zvedavosť, kto ma poháňa na cesty krátke i vzdialenejšie, stačí odísť do dediny či mesta, kde som nikdy nebola, alebo dávno nebola. Toho roku je príjemným prekvapením Spišská Nová Ves, vkročila som do nej akoby po prvý raz; po prvý raz totiž mesto naozaj vnímam: lipy uprostred námestia, v daždivých dňoch také chlácholivé aj tajomné, honosné budovy radnice, divadla a kostola, skromné aj pyšné domy po oboch stranách hlavnej ulice. Kopce v diaľke sú skryté v opare letného monzúnu, ktorý zaľahol na kraj.
Kaviareň na námestí, kde tiež vládne cestovateľská atmosféra, fotky, ponuka kávy z Vietnamu, niekoľko výtlačkov časopisu Zem a vek. Prehodím slovo-dve s pánom, ktorý mi prinesie dvojité espresso, započúvam sa do soundtracku: Yasmina Levi? Nie som si istá, ale dokonale sa mi sem hodí, a, áno, neviem presne, koľko je hodín, ani o koľkej presne sa zdvihnem. Východ Slovenska mi vždy pripadal ako kraj nomádov, ľudí, ktorí odtiaľto odchádzajú, no, ako mala obsluha v jednej kežmarskej reštaurácii na tričkách: Všade dobre, srdcom na Východe.
Je to aj citlivosť na napísané. Majitelia prevádzok dávajú často na WC odkazy v snahe poučiť, vychovať, angažovať hostí. Neviem, či tie pánske poznajú ekvivalent Nehádžte vložky do toaletnej misy v rôznych obmenách a stupňoch zdvorilosti. Koľko generácií bude treba, kým to nebude potrebné písať?
No, to je iná téma, páči sa mi, ako sú odkazy napísané na toalete v Cafe Shop v Spišskej, jednoduché, priame: Zhasnite, prosím, svetlo. Zaklapnite, prosím, veko dosky.
Cestovanie je zvedavosť, a nápisy, ktoré si čítam, ju sýtia tiež. Na tričkách, toaletách, aj na tabuliach a fasádach domov. Ďaleko aj blízko.
