Katarína Varsiková

V auguste na mlyne

Autorka fotky je Sysa. A je to Naďa na lúke

Ľuboš a jeho kamarát, poľovník, priniesli pred mlyn srnca, ktorého akýsi pytliak nešikovne postrelil. Krásne telo sa ocitlo v kufri auta, muchy už ho stihli objaviť, otvorené oči zbavené utrpenia. Ešte pred polhodinou sa trápil na teplom zoranom poli, jeden z druhov v stáde sa mu pokúšal pomôcť, potom to vzdal, a odbehol za ostatnými. Život. Smrť. Život. Utrpenie je, hovorí Patanjali aj Budha, ale je aj cesta za vyslobodením z neho a číra radosť, tvrdia obaja títo, ktorí sa nám prihovárajú ponad stáročia, lebo ľudia hľadajú od veky vekov. Stádo srncov sa kdesi ďalej pasie, nesmútia za mŕtvym, ani sa netrápia budúcim ohrozením. Asi.
Faktom je, že my sa trápime tým, čo bolo aj bude, a príbeh, ktorého súčasťou sme sa v nedeľu pred odchodom z mlyna stali, vo mne žije. V Arménsku veria, že nečakane skolené zviera môže zobrať so sebou naše utrpenie a oslobodiť nás, hovorí Lianna, a pozerá sa na mňa tými nádhernými zeleno-hnedými očami plnými života.
Pobalíme, naložíme auto, a predlžujeme rozlúčku. Toto mi ide odjakživa dobre :). Sused z domu oproti mlynu mi vyjaví, že by tiež rád skúsil jogu, ako mu radí lekár. A to teraz, keď odchádzame? Nuž, nejako nenabral odvahu prísť medzi samé baby. A fakt je, že sme si túto otázku položili: Prečo sme tu len baby?
Dve zostavy denne, ráno a podvečer, dve meditácie, to je celkom slušná porcia a prinesie ovocie. Sú tu chvíle úplného pokoja a tichej radosti, unavené telo, oči otvorené do oblohy, na ktorej lietadlo nakreslilo stopu chrbtice. Koruny líp v hore nad nami sa rozprávajú s vetrom a obloha postupne bledne alebo tmavne, podľa toho, či je ráno alebo večer.
Drevené dlážky mlyna praskajú pod bosými nohami, občas niekto v noci nespí, dobrovoľne alebo nie, myseľ pracuje: tu a teraz, tu a teraz. Presne o to ide, a ego sa bráni, tu a teraz je jeho smrť, preto skáče z minulosti do budúcnosti, aby prežilo.
Učíme sa pravidelne vracať sem, v tomto okamihu sa myseľ vyčistí, rozjasní, širokou bránou do prítomnosti je dych. Naďa nájde v tráve na dvore štvorlístok, a kohút vydá rázne kikiríkí.

A načo tie presne merané cviky? Rekonštrukcia energetických rozvodov; pri pravidelnom cvičení nás dovedie do tela domov, k prijatiu toho, čo je, keď sa odpustenie stáva ľahučkým. A k tomu sny, Janka prinesie čerstvý kozí syr z farmy, pomaly pripravená večera, Adelkin a Eliškin smiech, výlety, kopček šľahačky na palacinke, objatie chladnej vody, úsmevy, otázky, bylinky, voda a víno, všetko prijaté je yoga.

O autorke Všetky Články

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Príbehy. Ľudia. Joga. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.