„Ja vždy dobre spím,“ odpovie nám indický lekár a učiteľ pri raňajkách na zdvorilú otázku, ako sa vyspal.
Ty sa máš, zazerám naňho ponad stôl. Yoga retreats sú pre mňa vždy bojom o základné potreby: spánok, funkčné črevá. To sú dva kľúčové predpoklady, aby sa tréning dal prežiť v pohode a nálade. Lebo spravte dvanásť psov dolu hlavou, ak ste neboli tri dni na záchode a tri noci prebdeli. To teraz preháňam, lebo väčšinou štrajkuje iba jedna z funkcií, aby toho nebolo priveľa. Nespím, ale trávenie funguje. Vyspím sa, a celý deň som v strehu, kedy príde volanie prírody a plánujem využiť pauzu na prechádzku do lekárne po to najlepšie preháňadlo.
A prečo to je takto?
Pretože vzdorujem. Lepšie povedané, jedna časť mňa vzdoruje, nie a nie sa poddať. Pamätám si popoludnie, ktorú som presedela na toalete v blízkosti prednáškovej miestnosti, vlastne kaplnky, odkiaľ sa do diaľky, až do záchodu, rozliehal Claudov zvučný hlas a nijako mi nepomáhal uvoľniť sa.
A celé sa to začne dobrým predsavzatím: pôjdem si skoro ľahnúť, aby som sa dobre vyspala, a dám si sušené slivky, aby…
Skrátka, je tu niekto, kto chce byť pilot, riaditeľ. Jednoducho, šéf. Zo šéfa sa veľmi rýchlo a ľahko stane sabotér. Čím viac on chce, tým menej to ide, a tým komickejšie či tragickejšie či jednoducho zmätené sú výsledky. A dokonca aj tie nástroje, ktoré sú k dispozícii a normálne fungujú, ako sušené slivky a dýchacie techniky na spanie, stanú sa v moci tohto pilota nefunkčnými či nespoľahlivými.
Pozerám sa na spokojného indického doktora, ako to, že jemu to ide? Roky tréningu. No už štartovacia pozícia je iná: pochádza z kultúry, z ktorej sa ono poddanie sa, surrender, ešte celkom nevytratilo. Nakresliť na svitaní mandalu do prachu a potom sa pozerať, ako ju rozryjú kolesá prvých vozov a rozdupú nohy prvých chodcov, je tréning. Stáť v dlhom rade, čakať na dopravný prostriedok, ktorý raz určite príde, ale nevie sa presne kedy, je tréning.
Zaspať znamená oddať sa spánku. A ten druhý úkon znamená uvoľniť sa a poddať sa inteligencii, ktorá je oveľa väčšia ako henten malý šéf. Nemyslím indického doktora, myslím ego-myseľ-šéfa.
Hey, it takes two to tango:
Môžem sa rozhodnúť zobrať mu pozíciu vrchného?
Áno.
Surrender v tejto chvíli. Presne tejto, nijakej inej. Prijmem ju absolútne a zložím všetky zbrane. Ona mi dá všetko, čo práve potrebujem. Lepšie sa to nacvičuje v príjemných chvíľach, ktoré nepredstavujú až takú výzvu, no ukazujú metódu, cestu.
Doktor doje broskyňu, ktorú si nakrájal, poobzerá sa okolo seba, a vstane.
Nový deň, nový začiatok, nový okamih.
