Je spisovateľ. Mám chuť začať týmto: niekoľkým kamarátkam pri káve/čaji povedala, že čítam istého skvelého Nóra; a keďže smartphone alebo iný device je vždy poruke, naťukali jeho meno do vyhľadávača a…niečo zjavne funguje univerzálne:
„Áa,“ prekvapený, príjemne prekvapený výraz, obočie o poschodie vyššie, listovanie fotkami, a potom sa postrehy a poznámky aj trochu líšia, aby sme dali zadosť ľudskej a ženskej mnohorakosti, no čosi, čosi… Ach, pán Knausgaard, ako sa žije s takou tvárou?
Nechajme otázku otvorenú, ide predsa o spisovateľa, o vzťah, ktorý s ním nadviažem prostredníctvom slov, nie fotiek.
Pán Knausgaard sa po smrti svojho otca rozhodol napísať svoj príbeh a dal mu meno My Struggle. Prvá časť sa volá Smrť v rodine, hoci veľa strán sa dotýka mladého Karl Oveho, osemdesiate roky, punk, pivo, sneh, rybárčenie, puberta a alkohol, starší brat a… otec. Na desiatkach stranách sledujeme, ako Karl Ove kráča potme po pustej zasneženej ceste za silvestrovského večera, a nesie igelitku s pivom. Je to ako film, film nakrútený v hlave, autorova pamäť, ktorá je dokonale presná nie z hľadiska faktov, ale z hľadiska emócie, prítomnosti v skúsenosti. Most medzi tým, kto riadky píše, a kto číta, je asi to najmagickejšie a najneviditeľnejšie, a pritom najskutočnejšie, čo sa v literatúre dokáže odohrať.
Karl Ove Knausgaard bol v januárový večer medzi dažďom a snehom hosťom v bruselskom Bozar, hľadisko koncertnej sály, napriek počasiu a bezpečnostným opatreniam, takmer plné. Všetci si museli povinne odložiť kabáty do šatní, to nebýva zvykom, ale ľudia poslušne stáli v dlhom hadiacom sa rade vediac, že si ho rovnako odstoja po skončení.
Je to koncept: dve kreslá, belgická (flámska) literárna novinárka, a pán spisovateľ, viac alebo menej dopredu pripravený scenár. Tentoraz fajn rovnováha medzi pripraveným a spontánnym. S nohou prehodenou cez nohu, Knausgaard povedal na úvod, že takéto veľké publikum zvládne vďaka tomu, že ho ignoruje, predstiera, akoby tam bol len novinárka a on. Introvert na stage! Končí sa turné, ktoré korunuje ukončenie projektu My Struggle, spisovateľ potrebuje predovšetkým písať, nie chodiť po nociach besedovať. Určite sa s úľavou vráti do svojej samoty. S vedomím, že ľudia v sále sú prostredníctvom kníh súčasťou jeho intimity, tu sedí, a odpovedá, a rozvíja témy nahodené vtipnou aj rozvážnou novinárkou.
Nejdem nič reprodukovať, rozhovory aj články, a hlavne, autorove knihy sú dostupné. Chystám sa na diel 2 autorovho románu – nerománu. V nemčine vychádza pod názvom Mein Kampf. Aj o tom Knausgaard hovoril.
Slovenský preklad? Bolo by fajn.
