Takto sa volá dom nad riekou Maas neďaleko mesta Dinant v Belgicku, kam chodievame dva razy do roka na víkend jogy. Dom je priestranný a pritom útulný, na vŕšku, z ktorého je výhľad na mestečko Waulsort. Nádherné vily a vilky z prelomu 19. a 20...
Príbehy
Svet stvorený zo slov a ríša, ktorá sa začína za hranicou slov.
Dve mestá – Bratislava a Brusel. A doma je v skutočnosti miesto, ktoré nie je na žiadnej mape.
May Fires
The wood is green and dry, green but dry. Pinecones create a carpet that could nourish a forest fire with no problem. We are...
Čítaj ďalej
From Apathy to Empathy
Getting a cup of coffee from a young woman in a café near the Presidential Garden. She has a tattoo under the hollow of her...
Čítaj ďalej
Zima. Ticho
Popukané pery, zimou alebo nepovedaným? Odvaha k zraniteľnosti. Zima je ticho, čaká na tvoj hlas. Stačí šepot? Stačí. Pery sa...
Čítaj ďalej
Svätá zem
foto @Šárka Antošová Stál vysoko nad údolím a díval sa na neznámu krajinu, na suché korytá riek brázdiace kamennú zem takmer...
Čítaj ďalej
Joint
Cigareta. Alebo joint. Chvíľa na ešte jeden hlt vína so Céline Dion. Nepočúvam ju takmer nikdy, a predsa, je to verš...
Čítaj ďalej 
Radnica Ixelles, pl. F. Coq. Foto Mária Vargová Postávajú vo vchode do pasáže v oblaku marihuanového oparu a nepáči sa im, že sme ich z opačnej strany hlučnej ulice uprostred africkej štvrti Matonge odfotili. Vymažte to, prikážu...
V sivých topánkach si prišla. Po útese si sa vyšplhala. Zachytávala si sa na hladkej skale. Hlboko pod tebou more. Priepasť. Nepozeraj dolu. Klopala si na bránu nástojčivo. Sive črievice na franforce. Kto si keď veríš ze všade prídeš? Že...
Untold stories are the strongest. Narrate. Het Diner. The article is Dutch, the noun feels English, and it is the name of a novel by Herman Koch. It is set in a restaurant where four people meet for dinner. They are close to one another, they...
Ilustrácia: Tereza Giannitsadi a jej hravé tvorivé iskrivé portfólio si pozrite na IG rezi_illustration alebo na Lásku nám nemôže dať niekto druhý, toto je ilúzia, z ktorej sa potrebujeme dostať. Zahlásim a na chvíľu na stane ticho...
“Ja už ďalej nevládzem! Celý čas vláčim tu ťažkú tašku a ešte aj v takýchto topánkach.Ďalej už nejdem!”, zastala v strede cesty a odhodila kabelku na zem. Zvuk rozsypanýchvecí sa ozýval kamennými dlaždicami a stúpal úzkou ulicou, ktorú lemovali...