Keď prší.

Keď prší, píšem.
Dážď, zápis.
V kvapkách poznanie
Mäkkého, prítulného,
Dôverného, ja.
Je sivo, ako v perí volavky.
Do kvapiek sa zapisujem.
Dážď je, keď sa skončí čakanie
na dážď.
V meste vonia najprv kovovo,
v lese zemito.
pri vode, vodou.
Nikoho nehľadám,
pretože všetci sú tu.
Dážď vo mne rozpúšťa sucho.
Nachádza priestor. Otvára hrádze.
Ako Murakami, ako džez, ako záhadná žena,
Dážď sa nechá spoznať a delí sa rád s tými,
Ktorí majú radi nevidené.
Učí počúvať kožou, dívať sa dušou,
dotýkať sa vzduchom.
Vymieňa ostrosť za mäkkosť.
Kóduje, nech je zaujímavo, inak, novo.
Zakaždým.
Prijatie dažďa je uznanie vášne.
Cítim. Vdýchnem. Vydýchnem.
A  viac netreba.