Katarína Varsiková

Čert s tým.

Káčer na luxemburských hradbách. Žiadna závrať z výšky, nechal sa pofotiť, pokochal sa výhľadom, vykakal sa a spustil sa na hladinu rieky v rokline.

Každá situácia má potenciál stať sa liečivou.

Aká sloboda a sila v prijatí tejto myšlienky. Napísala mi ju holandská teraeutka a jogínka, Anneke Sips (https://networkyogatherapy.com/).

Anneke robí tú najprirodzenejšiu vec: rozpráva sa so svojimi psychiatrickými pacientmi. Necháva ich hovoriť príbeh. Niežeby sa z traumy dalo ľahko vykecať, to by sme boli mnohí dávno úspešne vyliečení. Dá sa prestať ľudí nálepkovať diagnózami, čo je monštruózne okresanie nekonečnej ľudskej bytosti. Človeka možno do procesu liečenia a hojenia zahrnúť. Akúkoľvek techniku, prístup, terapiu si zvolí, je slobodný. Toto je integrovaná, nie alternatívna medicína.

Dr. Anoop Kumar https://www.anoopkumar.com/otvoril na svojich sieťach debatu nazvanú revolúcia zdravia. Hovorí okrem iného aj o frustrácii, vyhorení lekárov a sestier v systéme, ktorý je nátlakový, plný napätia, protokolov, fragmentovania. Hovorí o tom, ako liečenie v skutočnosti štartujú zmeny – v stravovaní, v pohybe, v mentálnej hygiene. Niežeby toto bolo ľahké – zaužívané, staré vzorce správania, návyky, sú zanovité. Dokonca aj ich zmena je často len vonkajšia. Zámena za čosi, čo sa javí ako nové a iné, ale znovu len maskuje kontakt so zraniteľnosťou.

Nič nie je jednoznačné. Ani také odporúčané pozorovanie dychu – zo skúsenosti viem, ako dokáže spustiť panickú reakciu a potrebu kontrolovať, dokonca aj dych.

Seba-regulácia neznamená, že systém regulujem JA. Je to hlboká, inteligentná výbava buniek a vedomia nastoľovať harmóniu a hľadať najlepšie riešenia.

Joga je úžasná cesta, no citlivosť, akú prináša, vyžaduje znova a znova odvahu, pozornosť a zámer. SAN KALPA.  Videla som veľa ľudí z podložky vycúvať – ego vycíti, že prichádza o kontrolu, nadvládu. Myseľ prichádza o výhovorky. A vidím veľa ľudí trpezlivo a znova a znova na podložke stáť, sedieť, ležať. A nesúdim žiadneho.

Hnevám sa na vojnu. Čítam pamäti Doris Pena Cruz: Byť Nemkou. Vyhýbam sa mediálnym obrazovým správam. Nechcem vidieť oči chlapca, čo na úteku z Kyjeva stratil mačku. A nechcem ani vidieť jeho výraz úľavy, keď ju našiel. Lebo nie som naivná: v pude prežitia ide o prežitie, zážitky a silné emócie strachu a úzkosti sa zapisujú do systému a bez následného hojenia – SAN KALPA – pozornosti, zámeru, sa nevytratia. Čas prekryje, nie zahojí. Nie sme ako kačky, čo sa do seba pustia na jazere, no po skončení konfliktu sa vrátia do svojho (s)pokojného rozpoloženia (príklad požičaný od E. Tolleho).. Naše bolestné skúsenosti čakajú trpezlivo ako semienka v zemi, v joge sa im hovorí samskary. A technikami jogy sa vykoreňujú, plejú, donekonečna, lebo je ich veľa. Dá sa mentálna hygiena, práca s emóciami, vzťah k rodinným vzorcom, vzťah so silou, mocou, s tieňom… dá sa toto dostať do školských osnov? Dá sa hľadať v sebe znova a znova.

Doris Pena Cruz, dievčenským menom Dasch, sa narodila pred druhou svetovou vojnou. Jej otec bojoval na fronte, bol v zajatí vo Fínsku. Prežil. Matka počas dlhých rokov šialenstva, útekov, hladu, strachu, dosiahla nemožné – uchránila svoje štyri deti a niekoľko najbližších pred smrťou. O mnohých ďalších príbuzných prišla. A na jar 1945 nastal mier. Nastal mier v rodine? Našli vytúžený pokoj?  Ako sa spamätali po prehratej vojne z traumy, z rozdelenej krajiny, z kolektívnej viny a hanby? Nebudem vyzrádzať, kniha stojí za to.

Mechanizmy vyrovnania sa s psychickou bolesťou sú dvojsečné: navonok umožnia fungovanie, povrch sa hojí. Či dochádza k skutočnému hojeniu, to je otázka a vždy aj možnosť.

Karma je čin. Akýkoľvek čin, každý má svoj energetický odtlačok. Preto sa na joga pobytoch časť energie venuje karma joge: nezištnej práci pre druhých. Upratať. Umyť riad. Vyplieť hriadku. Lebo to je ten energetický odtlačok, ktorý vykoreňuje semienka strachu, separácie, úzkosti.

Chce to upgrate. Nové nástroje. Existujú. Nie potláčanie, nie vyhýbanie. Umŕtvovanie. Odstraňovanie symptómov. Vyhováranie sa na iných, osud, nemožnosť zmeny.

Tento text vznikol v spa v https://www.thermae.com/nl/thermae-boetfort. Milujem popoludnia v saunovom svete a to, že sme všetci nahí, inými slovami, zraniteľní. Rada pozorujem oddychujúce telá. Pohlavné orgány sú nesmierne dojemné, priam dýchajú svoju citlivosť. Ženské prsia a mužské prirodzenia, lebo my, ženy, máme tie ostatné ukryté pred zrakmi, preto je postoj k nim iný. Nie sú vystavené kritike a zrakom, potrebujeme im veriť intuitívne, bez toho, aby sme ich kedy videli očami. Vidíme ich dušou. S prsami je to inak. Možno čokoľvek na týchto častiach tela považovať za nečisté? Spraviť z týchto citlivých miest predmet obchodu? Nástroj manipulácie?

Najspokojnejšie a najviac plné dôvery sa javia zadky. Milujú pohyb, a vyžarujú čosi ako, Hej, dude, pre mňa je to jednoduché. Hm.

Čert s tým je postoj k životu. Devil-May-Care. Keď sme stratili toľkých, toľko ráz akoby zázrakom sotva prežili, keď sme sa toľko báli, a nervová sústava už nedokáže absorbovať viac, tak v záujme prežitia prepne do: Čert s tým. Na ničom nezáleží.

„No nedá sa ujsť pred tým, čo nosíme v sebe. A raz, v sprche pod prúdom horúcej vody, v bare po treťom poháriku, doma, keď sme sami so sebou, bolesť si nás nájde.“ @Nicole Regecová

Začiatok.

O autorke Všetky Články

Avatar photo

Katarina Varsikova

Príbehy. Ľudia. Joga. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.