Zimné snežienky v Tenbosch Parku v Bruseli
Komfortná zóna nemá s komfortom nič spoločné, je to neviditeľná cela s neviditeľným strážcom, strachom.
Prečo zostávať vo väzení, keď sú dvere dokorán? Rumi.
Lebo mreže sú tiež neviditeľné. Nevieme, že sme slobodní, hovoria staré texty.
Pilníkov, ktoré dokážu neviditeľné mreže prepíliť, je veľa. Je to aj joga – všetkých 8 končatín jogy. Našu realitu tvoria pocity, obrazy, city a myšlienky, a tie ovplyvňujú naše gény. Gény nie sú nemenné, hovoria najnovšie výskumy. (Odkazy na zdroje sú pod článkom).
Pošmykla som sa na chodníku na dažďom rozmočenom psom hovne, a zviezla som sa kúsok dolu kopcom ku garáži, zachytiac sa rukami o holé konáre vistérie v susednej predzáhradke. Celé to prebehlo rýchlejšie ako myšlienka. Otrela som si hnedú brečku z topánky v mláke, a pokračovala som v ceste. Vďačná za inštinkt tela udržať rovnováhu. Nedostavil sa hnev na psa, ani na jeho pána. Nič. Situácia. Stalo sa. (Túto zimu sú chodníky posiate výkalmi viac ako inokedy, či to nejako súvisí s pandémiou, netuším.) Určite by som reagovala inak, keby som sa pred garážou rozpleštila, prípadne si vybila zub na plote. Prečo tento dodatočný scenár? Pretože aj takto funguje strážca väzenia: hľadá a vymýšľa možno alternatívy, pred ktorými chce obyvateľa cely chrániť. Katastrof je neúrekom, ak do nich zarátame všetky tie, ktoré prežili naši predkovia od veky-vekov, nespočetne. Toto je tiež výborný pilník na mrežu – napokon je väčšinou všetko inak, ako fabulujeme.
Bolesť ako súčasť ľudskej skúsenosti je buď aktívna, alebo zasunutá ako semienko, ktoré čaká na prebudenie. Ako panáčik na strune v nenápadne vyzerajúcej škatuľke – stačí otvoriť.
Čo s nimi – so semienkami bolesti? Nič. Vedieť o ich existencii, zvedomiť ich.
Sme oveľa viac proces ako hotový produkt. Existuje vraj jazyk indiánskeho kmeňa, ktorý nepozná podstatné mená, len slovesá – strom nie je strom, ale stromo-vanie. Vedomie v tejto chvíli zhmotnené v strome. Prijať, nechať prúdiť, pretekať – je v tom zážitok ľahkosti.
Party si viac užijeme, ak nenástojíme na tom, že všetko musí zostať tak, ako bolo na začiatku večera: vlasy starostlivo vyčesané, parfum na správnych bodoch, košeľa nepoškvrnená. Ak riskneme fľaky pod pazuchou, odkopnuté topánky, voňavku zmiešanú s potom, potom tancujeme, bavíme sa, a čo viac – vieme, že aj toto je v procese. Príde ráno, po sprche, so šálkou čaju, kávy, všetko je znova nové.
Bunky tela sa obnovujú veľmi rýchlo, bez nášho úsilia, prirodzene. Imunitné bunky sa kompletne vymenia v trojmesačnom cykle (Deepak Chopra).
Keď si uvedomíme vlastnú priepustnosť, existencia mreží je ilúzia. To, čo potrebujeme na prežitie, si aj tak telo pamätá inštinktívne. S jogou sme ľahší, padáme mäkšie (nemusí platiť vždy), smejeme sa pádom ochotnejšie. Na slobode stretávame viac slobodných bytostí.
Prax meditácie a jogy sýti aj ego-strážcu, je to tak. Lebo ego sa snaží zmocniť všetkého. Trochu ako keď módna firma tlačí na tričko tvár Che Gevaru, a poriadne zarobí presne na tom, proti čomu revolucionár bojoval. Kapitalizmus a ego majú veľa spoločného. Ego chce predĺžiť/konzervovať pocit blaha, ktorý sa meditovaním často dostaví. Alebo chce okamžitý výsledok. A vzápätí ponúkne skĺznuť do známeho bodu: Vonku je hnusne, nič sa mi nechce, nikto mi nerozumie…
Pozorujem, čo každodenné ranné meditovanie prináša, hoci prináša nie je to správne slovo. Niečo sa odlupuje, preskupuje, hýbe. Venovať pozornosť aj tomu, aby som sa nesnažila svoje pilníky ponúkať ľuďom okolo – z akejkoľvek motivácie.
S priznaným ego sa oveľa lepšie pracuje ako s neviditeľným, ustráchaným, krčiacim sa v kúte cely. Dualita fyzickej reality aj tak nájde na každý argument protiargument, kašľať na to, všetko to nechajme pretiecť, byť procesom. Transformáciu nemožno spraviť, len umožniť.
Aj tak nie je nikdy hotovo.
Za kruh bezpečia, svetla a dobrodružstva ďakujem všetkým, ktorí doň denne prichádzajú. Svetlo má svoj kontrapunkt a tma je mäkký zamat.
Inšpiráciou tohto blogu je každodenný meditačný kruh, skupina Feel, rozhovory Deepaka Chopru s Eddiem Sternom a ďalšími, ktorí hľadajú premostenie medzi vedou a spiritualitou, joga a každá prítomná chvíľa.
https://chopra.com/articles/you-can-transform-your-own-biology
