Katarína Varsiková

Tektonické zlomy zimného slnovratu

Foto: Lula. V kaviarni v L. Mikuláši. Daždivý deň minulého leta.

2020 je graficky aj numerologicky sľubný. Dve dvojky, dvojitá spolupráca. Lucia (Živé kvety) dala v pesničke tento prísľub do politického kontextu slovenského: Dvetisícdvadsať, chce sa mi vracať. Je to skvelý album. A ten koncert deň pár dní pred Vianocami v Umelke, ach. Chvíľami som mala pocit, že sa celá Umelka odlepí od zeme a vznesie nad nočnú decembrovú Bratislavu, taká to bola energia. Ak sa raz budem rozhodovať pre Bratislavu, tieto chvíle, a zopár ľudí, ktorí sú tam, budú argumentmi. Polhodinu pred polnocou som odišla – moja nervová sústava nevedela absorbovať viac. To sa učím – vnímať vnútorné hranice a vedieť sa ochrániť. Áno, Lucia, tancujeme na lane, a ktoré salto je na rozlúčku? A na rozlúčku s čím? Konečne si priznávam, že joga násobí nielen silu, ale aj zraniteľnosť. Priamo úmerne. Mám pocit, že sa vo mne v tomto období zrážajú tektonické platne. Ty to všetko veľmi prežívaš, vraví Lula. Stačí len byť a tešiť sa z prítomnosti. Lula, si moja opora.

Kutrem sa v psychických pivniciach a učím sa prijať odhodené, nepovšimnuté fragmenty seba. Práca s tieňom. Carl Jung. Človek sa nestáva osvieteným tým, že svieti, ale tým, že nechá veci vyjsť z tmy nevedomia (veľmi voľne parafrázovaný obľúbený Carl Jung). Vynášanie z nevedomia. Tieňom túžby je závislosť, v akejkoľvek forme. Ak nie sú na začiatku života, v rannom detstve, túžby malého človeka uspokojené s láskou, ak sa túžbam väčšieho dieťaťa vysmievajú, tak sa ony skryjú a premenia na frustrácie, požadovačnosť a ďalšie. Lenže rodičia už nám život dali, a narodiť sa znova je naša úloha. Obsahuje odpustenie a odpútanie sa od minulosti. Hľadám v záhyboch skúsenosti. Meditujem. A k tomu mi Andrej prinesie knihu od kritika súčasného trendu meditovania – človek sa vďaka móde meditácie môže ľahko stať narcistickým egoistom. Čaro slobodnej vôle je: čokoľvek je možné, interpretovateľné, ohýbané, skúšané, prijímané, manipulované, zahadzované a znova objavené.

Dokončila som preklad ďalšej Acimanovej knihy  – Variácie enigmy. Ak si liečite zlomené srdce a ste masochisti, šup do čítania. Je to dobrý spisovateľ. Hodnotenie piatich poviedok o nemožnosti trvalej lásky nechám na čitateľoch. Pomenúvajú ďalší tektonický zlom: očakávať od partnera, aby vykryl nedostatočnosť či umožnil objať úplnosť? Vzťah ako cukrík, tabletka, splachovač emócií, stimulant či sedatívum alebo dobrodružstvo seba poznania.

Telo bolesti je živá energia, je to bytosť. Živí sa emóciami. Ešteže jej netreba kupovať topánky. Hoci je január, začínajú sa zľavy, takže by sa to dalo vyriešiť lacnejšie. Oblečené v mojich výbuchoch, telo z bolesti a strachu, tancovalo by okolo mňa v červených črievičkách: ešte, ešte. Ďalší tektonický zlom: emócie nie potláčať a vetrať ( bežné kombo), ale zachytiť v pocitoch, nájsť v tele, podržať v láskavom objatí, nechať rozplynúť v dychu. Náročná tretia cesta. Dva poháre červeného a pár dielov seriálu sú príjemnejší rituál, len sa v ňom veľa  zasunie späť do tých pivníc. Kurník, koľko ich je tam ešte? Netuším.

V Bratislave cez Vianoce joga s Ninou. Čoraz viac je každá hodina rituál, čoraz ľahšie plynie. Nina, si inšpirácia. Objavujem, ani nie nové asány, ako ich nové uhly a aspekty, pohľad cez, popod, ponad . Učím sa dôverovať tomu, čo je nepovedané, nevidené, nepoznané, zrážam sa tu s kontrolórom, ktorý chce všetko vedieť a predvídať. Inými slovami, čas okolo zimného slnovratu praje oblosti hrán, pružnosti hraníc, disciplíne slobody.

Neviem, ako pomáhať mužom, ktorých milujem. Učím sa byť dobrou partnerkou sebe. Občas je to  švanda, a vnášam do toho odstup a nadhľad, hej, netreba to všetko brať tak vážne. Som spirituálne lenivá, zahlásim kamarátke ráno pri čaji v Kontajnéri. A je to celkom veselé zistenie, vlastne, prečo nie, lenivosť je dobrá vlastnosť – do istej miery. Priveľa, tiež nie. A tak teda?

Dívam sa do očí človeku, s ktorým sa práve zhováram. Ak mi ujde potvora pozornosť, vrátim sa a poviem, prepáč, nepočúvala som teraz. Učím sa povedať prepáč, môj vnútorný punker a rebel to dlho odmietal. Učím sa plakať a prestať plakať, keď je toho priveľa. Vyjadriť sa. A ešte sa tu mlátia dve sestry s pohyblivým telom: intuícia a ilúzia. Občas sa prepletú tak, že fakt neviem, ktorá je ktorá.

Takže takto na tektonickom zlome slnovratu a rokov.

O autorke Všetky Články

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Príbehy. Ľudia. Joga. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.