Katarína Varsiková

Futbal vo Foret

Foto: Iris-kosatec je symbol mesta Brusel. 

Parc Forêt je kus lesa, ako naznačuje meno, v hornej časti St. Gilles s krásnymi mestskými domami a vilami aj obyčajnými panelákmi. V kopcovitom teréne, vysoko nad mestom. Najväčší trávnik v parku je tiež vo svahu, ale to nijako  neprekáža futbalovému zápasu medzi ilegálnymi migrantmi a tými, čo im tu v Bruseli poskytujú ubytovanie, stravu, poradenstvo a pomoc. Jeden z hráčov má na sebe joga nohavice svojej hostiteľky, pretože nič lepšie sa nenašlo. Je znova na slobode, tri týždne strávil vo väzbe, platforma bruselskej pomoci zafungovala a pustili ho. Je tu chlapec, čo prišiel do Európy na lodi, loď s jeho rodičmi sa stratila, mobily sú vypnuté, má sedemnásť rokov, vystrašené vtáčatko. Sedím na tráve spolu s ostatnými fanúšikmi. Dievča vedľa telefonuje so svojím zverencom po anglicky: „Ozveš sa mi, keď nasadneš do vlaku. Aj keď vysadneš. Aj keď…“ Neviem, či by sa človek na úteku nemal sústrediť na to, čo sa deje okolo neho namiesto podávania takýchto správ. Ale rozumiem tej potrebe vedieť, ubezpečovať sa, tiež ju mám, a nízku odolnosť na situácie neistoty. Odvykli sme si tu v Európe. Migranti to skúšajú znova a znova, odídu niekam na parkovisko, odkiaľ vyrážajú kamióny do Anglicka, a pokúsia sa do niektorého dostať. Málokedy sa podarí, ak nie, vrátia sa k hostiteľovi, do spacieho vaku či pod deku na rozťahovacom gauči, a prespia nasledujúci deň. S nevydarenými pokusmi často klesá odvaha aj nálada. Preto je dobre, že sa koná tento futbal na šikmej lúke. Prevládajú Afričania, medzi nimi pobehujú svetlé deti belgických hostiteľov, aj zopár otcov. Roly sú rozdelené, ženy sedia na lúke, ponúkajú minerálku a dávajú kolovať doma upečený koláč.

Po hodine na trochu vlhkej tráve sa zdvihnem. Futbal mi nič nehovorí, a mám chuť sa prejsť, z horného do dolného St. Gilles a odtiaľ do mesta. Ľudia sú na terasách, toto je asi najzmiešanejšia štvrť Bruselu, cítiť to. Na námestí si partia moslimských chalanov chystá BBQ. Sedia na stoličkách vytiahnutých z bytov. Pred La Vieille Chechete (https://chechette.be/) sa sedí na žltých stoličkách, popíja pivo a džúsy. Kooperatívna kaviareň s kníhkupectvom. Jar v Bruseli. Rada by som pridala fotku zo zápasu, ale nemôžem. Belgickí pomáhajúci neprekračujú zákon tým, že týmto ľuďom poskytujú ubytovanie, cestovné lístky, rady a kontakty, no z dôvodu bezpečia ich hostí je potrebné zostať low-key.

O autorke Všetky Články

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Príbehy. Ľudia. Joga. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.