Photo: Yorek by Lula
Len kocúri zostávajú doma. Som vlk, ktorého duša potrebuje brázdiť rozľahlé pláne, alebo kocúr, ktorého svetom sú okolité záhrady, a napriek tomu žije v oku dobrodružstva? Bielo-sivý Yorek sa prešmykne popod plot k susede a otvorenými dvermi vkĺzne dnu. Usalaší sa na jej pohovke a dovolí, aby ho obdivovala v cudzom jazyku (nemčine) a volala iným menom (Snehulienka).
Som vlk aj kocúr rozhodnem sa.
Pre tých, čo sú toto leto v Bruseli, dva tipy:
Erasmus House v Anderlechte , kde múdry pán ku koncu života pobudol päť mesiacov na návšteve u priateľa. Nádherná flámska gotika, čarovná záhrada hypochondrov a filozofov, od ktorej mi dala uvádzačka kľúč. Je to mikrosvet, pozostatok beginského kláštora. A na neďalekom námestí jedno z mnohých bruselských café, toto konkrétne je grécke a kučeravá čiernovláska robí frappé presne ako na Peloponéze, s päťcentimetrovou penou. Vyložím si nohy na stoličku, lebo inak mi do nich ďobe drzý holub a počúvam, čo si hovoria miestni.
V Bozar je výstava francúzskeho umelca Yves Kleina, bol majstrom džuda a prostredníctvom obrazov a inštalácií hľadal to večné. Ach,ach. Yves Klein sa v čiernom-bielom prevedení prechádza nonšalantne pomedzi nahé modelky, ktoré sa natierajú farbou a váľajú po plátne. Zľahka ich inštruuje a stihne dať pokyny aj orchestru, súčasťou performance je hudba. Je to komické či zmyselne? Neviem sa rozhodnúť. Umelcova farba bola modrá. A Bozar otvoril novú brasserie-café.
Nie, za dobrodružstvom netreba chodiť ďaleko. Na druhej strane, prečo nie?
Erasmov dom:
((http://www.erasmushouse.museum/Page.php?ID=3&language=eng
Yves Klein a modrá:
