Kniha radosti. The Book of Joy. Jeho svätosť Dalai Lama a arcibiskup Desmond Tutu spolu s Douglasom Abramsom.
„Našu budúcnosť nepredurčuje nejaký temný osud, ale my.“
Dalai Lama a Desmond Tutu hovoria o radosti za často neradostných okolností. Otvorená myseľ. Zahojená myseľ. Myseľ vyliečená z ilúzie izolácie. Sme tu na to, aby sme pochopili, že nie sme sami, vravia obaja. Radosť, súcit aj smútok zdieľame. V živote sa trápeniu nevyhneme. No naše osobné trápenie nie je prekážkou radostného bytia, práve naopak. Človek, tak veľmi vybavený na prežitie, zároveň túži po veľkorysosti, radosti a láske.
A tak dobre sa to číta, úsmev je tak veľmi blízko.
V Medickej záhrade kvitnú magnólie. Prechádzame sa so Samom. Delí sa o svoje prvé skúsenosti z práce na ministerstve.
„Nechápem, prečo obe moje kolegyne, analytičky, ľudia automaticky považujú za sekretárky. Pritom sú šikovnejšie ako ja.“
Šikovnejšie, neviem, všetci sme šikovní v niečom. No ozaj, prečo?
Vojde pracovník, zbadá dievčinu, a okamžite mu napadne, že by mohla čosi prekopírovať alebo niekomu zavolať.
„Prepáčte, ja tu nie som sekretárka,“ ohradí sa dotyčná.
A dotyčný sa potom sťažuje na oddelení, že majú drzú a neochotnú… sekretárku.
Asi nám to potrvá, kým ako Dalai Lama a Desmond Tutu prekukneme ilúziu a dovidíme pod povrch. Moje svetlo hovorí s tvojím… a nie je problém niečo aj prekopírovať.
Máme rôzne vzťahy. Jeden milenecký, partnerský, kde sa napĺňa túžba po splynutí. Niekoľko úzkych priateľských, veľa kamarátskych, kolegiálnych. A potom tie komplikované, rodinné, kde moja bolesť je zároveň bolesťou všetkých ostatných. Radosť takisto.
Dalai Lama a Desmond Tutu hovoria o siedmich miliardách bratov a sestier, s ktorými zdieľajú… všetko. „Som presne ako oni, moja bolesť je ich bolesťou,“ vraví Dalai Lama. „Moja túžba po šťastí je rovnaká ako u každého človeka.“ A to zároveň oslobodzuje, lebo načo mať trému, pochybnosti, keď viem, že sme všetci jedna nekonečná bytosť túžiaca po láske?
A tak, ako povedala Nina na začiatku hodiny jogy, kamkoľvek sa pozriem, vidím vždy len seba.
Žeby sa tu niečo začínalo?
