Slečna Ingenuidad inak zvaná Naivita. Je, či skôr bola, dlhoročná spoločníčka, verná a neviditeľná. Prečo? Chcela chrániť? Niečo učiť?
Vidieť v ľuďoch dobro, pestovať dôveru, umožňovať vzťahy. No rovnako pomáhala zabúdať…
Zabúdať na tiene u iných, zabúdať na svoje tiene. To ja som sa rozhodla ich nevidieť, z pohodlnosti, zo sebaobrany. Ingenuidad nie je nevinná, viem. Má svoju cenu, či lepšie povedané, prináša skúsenosť.
Raz sa neviditeľná Ingenuidad rozhodla ukázať v plnej kráse. Vo chvíli, keď som bola pripravená. Provokatívne sa usmiala a spýtala sa:
“Už ma vidíš?”
“Už ťa vidím. Môžeš zostať. Môžeš sa dokonca aj priblížiť. Teraz, keď ťa vidím, už nie si nebezpečná.”
“V tom prípade som Ingenuidad. Naivita, ale mám aj priezvisko.”
“A aké?”
“Nevinná.“
(K napísaniu textu ma inšpirovala Raquel, úžasná učiteľka španielčiny. Slovo Ingenuidad označuje úprimnú a dobromyseľnú osobu a jej konanie. V rímskom práve sa však používalo na označenie osoby, ktorá sa narodila ako slobodná, čiže nie v otroctve 🙂
