Strach je náš spolupútnik. Máme ho všetci, Kotlebovci, aj tí ešte horší, aj my, ktorí voláme na poplach a hľadáme všetky možné spôsoby ako zastaviť extrémizmus. Aj ostatní.
Strach je za nutkaním odpľuť si pre istotu, keď nám čierna mačka skríži cestu, hoci by sme si mohli povedať, že čierna mačka len niekam ide, domov, alebo na lov, alebo ktoviekam.
Uvedomiť si a pozrieť sa na svoj strach je prvý krok…
„Ťažko sa budem presviedčať o tom, že človek, ktorý na mňa mieri zbraňou, mal, chudák, ťažké detstvo,“ takto nejako to lakonicky či žartovne napísal autor detektívky. To tiež. Zakódovaná reakcia vo chvíli ohrozenia velí utekať alebo sa brániť.
No uvedomiť si univerzálnosť strachu môže byť prvý krok k vyjasňovaniu situácie, prvý krok k vykročeniu z jeho tieňa. Napríklad, my, jednotlivci rovnako vydesení z extrémizmu, sa prestaneme hádať o tom, či je správnejšie Kotlebu ignorovať alebo s ním debatovať. Oboje je možnosť. Všetky spôsoby vedúce k pochopeniu, k zmene, sú otvorené. Prezident by mohol byť ten, kto z pozície autority prekročí strach aj hnev a stretne sa s pánom K. – aby ho spoznal, „ovoňal“, aby možno touto cestou získal nápad na riešenie, vnuknutie. Tak, ako by sa s ním mohla stretnúť duchovná autorita, človek, ktorý svoje tiene s pokorou priznáva, a dokáže vidieť v každom to svetlo, ktoré nás spája. Prečo sú najdojímavejšie práve filmy, kde dôjde k uvedomeniu si a premene zločinca? Tú šancu nemožno nikomu vziať, kým tu je život, je tu táto možnosť. Takisto možno susedovi či členovi rodiny, ktorý koketuje s extrémizmom, dať jasne najavo, že toto nepovažujem za cestu a bodka. Rázne a slušne.
Sú silní na sociálnych sieťach – zdanlivo neutrálna veta sa takisto hrá s naším strachom. Áno, temno má v krátkodobom horizonte veľa lákavých nástrojov, ale napokon je to vždy beh na dlhé trate, kde sa ukáže vytrvalosť a odvaha.
Hľadám u seba: koľko rasizmu motivovaného strachom sa ukrýva v mojej mysli? Poznám spoločenské situácie, kde po pár pohároch vína padnú zábrany politickej korektnosti a vzdelaní ľudia si spoločne zanadávajú, prípadne žartujú na úkor: Belgičanov, južanov, Arabov, Afričanov, Kubáncov, gayov, Rusov, žien, Rómov… a doplňte si ďalšie.
Hej, je v tom rozdiel, nehádam sa, vidím rozdiel medzi súkromným uľavením si z vlastnej frustrácie a strachu z neznámeho a medzi otvoreným šírením nenávistí. Zároveň, nijaký podstatný rozdiel tu nie je.
Svet sa mení, kultúry sa miešajú, aj to istým spôsobom vzbudzuje strach – z neznámeho. Je dobré o ňom vedieť, tým, že sa naň pozriem, odoberiem mu absolútnu autoritu, pretože tú strach nemá. To je dobrá správa. A začiatok transformácie: „To, čo je vynesené na svetlo, stáva sa svetlom.“ Asi vždy budú tmavé kúty, aspoň vždy z nášho krátkodobého pohľadu, no tmavé kúty sú v každej mysli každého človeka, a je večná otázka, čo s nimi: Boj dobra so zlom sa nikdy nekončí. U seba.
