(zdroj foto: Wikipedia)
Roberto Bolano je jeden z tých, ktorí sa dožili literárnej slávy, ale aj nie celkom. Zomrel krátko predtým, ako sa dočkal transplantácie pečene, a tesne predtým, ako sa jeho posledná kniha, román 2666, dostala k čitateľom. Tak-tak ho stihol dopísať. Rozsiahla kniha spôsobila rozruch v španielsky píšucom literárnom svete, a z Roberta Bolaňa, pracovitého, chudobného spisovateľa, sa stala legenda. Kolegovia o ňom hovoria ako o novom G. García Marquézovi; priatelia na neho spomínajú v rozhovoroch, a jeho deti a rodina sú zabezpečné. Aj to si Bolaňo veľmi želal.
Roberto Bolano je jeden z tých, ktorí žijú preto, aby čítali a písali, neexistuje iné povolanie, iné volanie. Písal s posadnutosťou, nekonečné ľudské osudy premenil do slov. Témy? Mnohé z tých, ktorými žije Mexiko, Chile, Španielsko. Mexicko-americká hranica, pohraničné mestá, kde v továrňach, tzv. maquiladoras, ľudia za otrockú almužnu vyrábajú spotrebné veci pre USA; nikdy neobjasnené vraždy žien, ktorých telá sa našli zakopané či len pohodené v púšti. Večné vzťahy medzi mužmi a ženami a literatúrou, emigrácia. Bolaňo píše jednoduchým jazykom, takmer bez metafor (ak sa nejaká v texte vyskytne, o to viac zažiari), píše dlhé vety, používa relatívne málo dialógov, a žiadna odbočka mu nie je zaťažko.
V anglickom preklade sa preslávili Los Detectives Salvajes.
Kto nemá guráž na tisíce strán,môže si dať na úvod zbierku poviedok, v anglickom preklade Last Evenings on Earth.
Bolaňo je majster modernej literatúry, vie, že veľké témy sú často klišé, a katarzia je vnútorná, intímna.
Tip pre odvážneho prekladateľa do slovenčiny 🙂
