Raymond Carver: The Fires

Oheň. Ohne.
Oheň trávenia. Oheň tvorenia.
Spaľujúci oheň závislostí: červené topánky, ktoré nemožno len tak skopnúť z nôh.
Tenké červené čiary. Niektorí sa bojíme piť, niektorí nepiť.
Je rozdiel medzi kraso-písaním a hľadaním autenticity. Čo tam po kráse.
R. Carver poslal do časopisu poviedku THE NEIGHBORS: redaktor mu odpovedal (konečne!), že ju berie. A mení názov na: NEIGHBORS. Carver vie, že na každom slove záleží, v angličtine aj na každom člene. Stálo by možno za to porovnať niektoré poviedky v rôznych prekladoch.
Napätie ne(do)povedaného.
Písať, fotiť a maľovať to, čo hľadám, aj keď viem, že to možno nenájdem.
Vo veľkej krajine sa ľahšie sťahuje: v Kalifornii ušetriť za kúrenie, ísť za snom. Preč od chudoby, cesta za snom o vzdelaní, blahobyte.
Vzťahy milenecké a rodinné sú zložité, v porovnaním s nimi má lov a rybačka jasné, upokojujúce pravidlá. Čo ak nie? Čo ak ich (iní) nedodržiavajú?
Príliš nezrelí na deti: keby sme mali možnosť spraviť to ešte raz…priviesť sem tieto deti, ktoré nás navždy zmenia…už nikdy ich nedostaneme z hlavy…z domu možno áno…
Traumy a bolesti driemajúce v pamäti: jednotlivca aj kolektívnej.
Čakáme na Katedrálu 🙂
A na esej o ohňoch.
A na ďalšie…
Namasté. K.