Azda najkrajší pohľad na Lubinu je, keď k nej človek schádza z kopca, od Javoriny: spoza polí, teraz suchých a žltých, vykukne kostolná veža. Vpravo od nej sa týči tmavá jedľová hôrka pravidelných tvarov, aké kreslia deti v škôlke.
My sme však do Lubiny prišli z mesta, cestou medzi domami plnou zákrut, a za potokom sme odbočili doľava, k mlynu. S očakávaniami, ktoré sa naplnili.
30 stupňov v tieni po celý týždeň, deň čo deň, vlahé večery. Tohoročné leto je určite rekordne horúce a suché. Pohostinnosť Janky, Ľuboša, pohodlie mlyna, dokonalá prítomnosť Eliškina a Adelkine návštevy, joga ráno a podvečer na nádvorí…
V prvom augustovom týždni vládne oheň a vietor, v zostavách dvi pada pittam (mostík, alebo stôl na dvoch nohách vo viniyoge) a výkruty, ktoré upokojú brucho, myseľ a otvárajú dvere do duše. Po prvý raz som sa odhodlala navrhnúť raz večer dýchaciu techniku shitali. Treba pri nej spraviť korýtko z jazyka, a to niekto vie od narodenia, alebo sa to nikdy nenaučí. Vraj. Takto postihnutí jedinci potom uplatňujú pri nádychu v shitali jazyk opretý o horné zuby. Praktizuje sa na osvieženie hrdla, ochladenie organizmu, a po cvičení stojky. Odjakživa som sa k nemu priberala neochotne, no tentoraz sme sa zhodli, že má čosi do seba.
Lubinský kraj je len zdanlivo ospanlivý, treba mu načúvať: jemné odbíjanie zvona na kostolnej veži, škripot kolies bicykla a vrznutie bránky, ktorou vkĺzne Mirka alebo Janka na večernú zostavu, hlas kohúta, brechot psov, šum borovíc a vody od susedov – polievajú…
Leto je dlhý krátky okamih zavesený medzi jarou a jeseňou. V Švancarovej doline dom muža, ktorý hľadá dokonalú oblosť prírody. Zo starej stodoly si spravil príbytok a „zariadil“ ho vlastnoručne; výstupky na paroží, koraly, ale aj prierez osteoporóznou kosťou sú pre neho inšpiráciou na vytvorenie stola, stoličiek a vešiakov. Dom sa volá rozprávkový, a prúdia doň návštevníci s deťmi, ktorí dostanú detailný výklad, deti k tomu čokoládovú lienku. Zvonku naozaj trochu pripomína kulisu do filmu, a pán domáci asi pred pár rokmi netušil, že sa stane kustódom múzea vo vlastnom dome. Tôňa hlbokej doliny a plytkého potoka sa na chvíľu zase stala Eliškiným ihriskom.
Polhodinová výdatná búrka na Čachtickom hrade, skryli sme sa pod prístrešok a za zvukov dažďa počúvali výklad. Jeden blesk udrel efektne kdesi veľmi blízko, možno do zvodu na najvyššom zube zrúcaniny, žeby Alžbeta Báthory zaprotestovala proti legendám, ktoré si o nej rozprávame? Asi nie, lebo po chvíli sa vyjasnilo.
V kláštore na Skale nad Váhom pri Trenčíne žiadal kedysi Svätý Svorad opáta, aby mu dal na štyridstaťdňový pôst štyridsať orechov, na každý deň jeden. V noci sa modlil v bútľavom strome – vystlanom ostňami, to aby ho prebrali, ak náhodou zadriemal. Dni trávil v jaskyni, hľadal Boha. Chvost búrky nás tu našiel, vybláznila sa však nad Vršatcom v diaľke.
Bzince pod Javorinou je dedina hrdá na svojich učiteľov z rodu Riznerovcov, a na slávnu rodáčku, ktorá si zase dala meno obce ako pseudonym. Zdanlivé obmedzenia: jedno funkčné oko, šesť ľudových (toľko v polovici 19. storočia spravidla dopriali dievčatám), 1.50 výšky a utiahnutá povaha, ju nezastavili. A našim deťom dala Čin-Čina, a dodnes dáva – tento príbeh každodennosti rozpovedaný básnickým jazykom je zveršovaný tak, že ho recitujú spamäti aj mnohí dospelí. Vďaka, pán Mrázik, za výklad a sprievod po škole a učiteľskom byte, kde Ľudmila za malým stolom po nociach písala. Keď ju otec zahnal do postele, počkala, kým zaspí, a vykradla sa k peru a papieru zase.
Mini farma neďaleko Cetuny je maxi radosť nielen pre deti. Pohľad na zvieratá za ohradami, do mnohých sa dá aj vojsť. Jeden z koní a postaršia somárica boli zachránené spod noža; hroznová šťava v bufete pod orechom, teľa, ktoré pije z fľaše a plno informácií o obyvateľoch, ktorým je tu očividne dobre.
My sa zachraňujeme tiež: výletmi, občas vedomým žitím, prítomným vedomím a asánami. Hľadáme, a máme na to večnosť alebo chvíľu, knihy, bylinky, víno, rozhovory a žltú tekvicu.
Trh v Starej Turej v piatok bol príjemne remeselný, umelecký a lokálny, poskytol nám okrem iného škapuliare na bylinky natrhané na javorinských lúkach. Pred námestím spaľovaným slnkom sme sa ukryli v kultúrnom dome na výstave krojov: detaily čipiek, výšiviek, kontrastné farby, krosná… Kroj turanskej nevesty by si na zimnú svadbu mohla obliecť ktorákoľvek štýlová osôbka aj dnes.
Tohoročné lubinské chuťovky, klasika, aj novinky:
Vierkin ovocný báleš, šúlance s orechami na salaši pri Beckove, Jankin džuveć, spoločne pripravený a vychutnaný v prístrešku na dvore mlyne, polievka zo žltej tekvice s tekvicovým olejom, Gejzove údené pstruhy v spoločnosti Vladovej, kapustnica na Holubyho chate.
Zo subtílnej potravy tohoto týždňa odporúčame:
Jiří Jilík: Žitkovské čarování, Milorad Pavić: Vnitřní strana větru, Eckhart Tolle: Sila prítomného okamihu, Babiččiny bylinky.
Tohoročné zmesi: yzop, šalvia, pamajorán a mäta
ľubovník, pamajorán, medovka
zemežlč, repík, mäta
Nech čaje z nich pripravené prinesú radosť a pohodu a zdravie všetkým, ktorí ochutnajú.
Teším sa nabudúce na mlyne. A ďakujem Janke, Ľubošovi, Adelke, Eliške, Irenke, Lenke, Veronike a Zuzke za spoločné chvíle.
Katarína
