Malmedy, Ardenny
Dediny a mestečká v Ardenách majú zvláštne, mäkko znejúce mená: Malmedy, Walk, alebo dlhý názov, v ktorom sa vyskytuje x h g a ktovie, ako a čo sa z toho vlastne číta.
Dušičkový víkend a počasie, ako sa patrí: dážď, hmla, farebné lístie. Vraj listy toho roku pomalšie menia farby a zostávajú dlhšie^na stromoch. Naša prechádzka popri rieke sa v istom bode źmenila na splav: chodník pod vodou, a lesný podklad okolo ako začarovaná bažina z rozprávky, človek nevie, ako hlboko sa preborí. Voda v rieke je hnedá, možno od železa, ja tieto Ardenny vlastne nepoznám, len objavujem, a hľadám paralely so lesmi a horami na Slovensku, tomu sa nedá ubrániť.
V prenajatom domčeku horí v piecke oheň, ponožky, bundy a topánky sa sušia a deti sa hrajú. Teplé jedlo, sviečky, spomienky, červené víno, hra na zlého škriatka, ktorý prišiel ktovie odkiaľ a treba sa ho nebáť. Byť spolu…keď jeseň pokročí, je to hodnota, ktorá získava ďalší rozmer.
Mestu Malmedy sa drámy a tragédie druhej svetovej vojny nevyhli, práve naopak. Dnes je to turistické centrum plné svetiel, obchodov a podnikov. Do Nemecka je z tejto časti Belgicka len zopár kilometrov, zašli sme do Monschau v hlbokom údolí pri rieke Ruhr. Hrazdené domy, hrad na skale a uličky so suvenírmi. Na námestí je putovná výstava odpadkových panákov, dobrá pripomienka.
Najlepšie turistická a objaviteľská chvíľka je však skláreň, kde možno pozorovať majstra sklára pri práci a vyfúknuť si vlastnú sklenú guľu. Dvierka do tisícstupňovej pece, ingrediencie, pigmenty, pomôcky. Majster má behom desiatich minút hotového skleného tučniaka, o ďalších niekoľko minút vázu, otázka o zmysle gýču a úžitkovosti je na mieste.
Chladno, jeseň pokročila, víkend sa končí. Diaľnica do Bruselu.
Fotky sú v albume:
https://picasaweb.google.com/101715623970636537737/Malmedy_november2013#
