Pobrežie Severného mora v jednu februárovú sobotu okolo Valentína.
Joga mení náš mozog. Pravidelný rituál jogy (asána, pranajáma, meditácia) posilňuje synaptické spojenia. Sivá mozgová kôra sa zväčšuje a obnovujú sa mozgové bunky. (Ktoré sa obnovujú aj bez jogy, pravdaže, tento text nie je motivovaný vzbudiť pocit, že bez jogy robíme niečo nesprávne). Avšak tu teraz píšem o joge. Aktivuje alfa vlny, stimuluje tvorbu dopamínov a prefrontálny kortex. Pozornosť a kognitívna kapacita sa násobia. Ide v skutočnosti o pozornosť prítomnej chvíli, zakorenenie a vnímanie pohybov a podnetov z vnútorného aj vonkajšieho prostredia. Dokážem sledovať, ako sa myšlienky premieňajú na pocity a emócie. Lepšie zvládanie tzv. ohromujúcich emócií – najmä úzkosti – toto je niečo, čo sa s jogou skloňuje často. Berme však na zreteľ, že silné emócie k nám patria, a niekedy človeka naozaj zaplavia a odvlečú z rovnováhy kamsi na okraj pomyselnej priepasti, čiernej diery. Čo však potvrdzujem, elasticita nervových zakončení a návyk hlbokého dýchania ma oveľa rýchlejšie dostanú znova do rovnováhy a prítomnosti. A stále viac je aj situácii, ktoré ma kedysi „valcovali“, a už nie.
Joga a sebavedomie spolu súvisia: vedomie skutočnej hodnoty, prijatie svojich darov potvrdzujú hodnotu a dôstojnosť, ktorá nezávisí od okolností a pohľadu do zrkadla, komplimentov, či vzruchov z okolia. Je to sloboda, ono rúcanie neexistujúcich mreží. A proces, pravdaže. Pravidelnosť. Vedomé rozhodnutie dôverovať rituálu. Kvantitatívne a štatisticky asi joga priaznivo ovplyvňuje zdravie a dĺžku života, ale to nie je smerodajné pri individuálnej ceste, kde platí vždy len prítomná chvíľa. Zo skúsenosti – keď prestanem počúvať intuíciu, skĺznem do zlozvyku potláčania, maskovania, dostanem riadne zaucho, fyzické, psychické, akékoľvek. Joga nie je všeliek a placebo, keby som už mala vytiahnuť nejaké hmotné prirovnanie, je to mapa, lampáš, nástroj.
Spojenie s vnútornou silou a tvorivosťou? Jednoznačne. Otázka vyhorenia či straty inšpirácie je úplne irelevantná. Vo chvíli, keď nastane ticho, ono hmatateľné nič, dochádza k uvoľneniu, napojeniu sa na zdroj, a hoci je neznámy a mystický, je zároveň plne funkčný a fungujúci. Vedieť vypnúť myseľ je dar.
Prebieha veľa výskumov a joga sa dostáva do centra pozornosti vedy (systematické pozorovanie, výskum, vyhodnocovanie). Ak dáte do vyhľadávača yoga – neuroscience – dostanete sa k mnohých článkom. Opakujú sa kľúčové slová: odolnosť, samoregulácia, neurologické cvičenie, regulácia vagálneho systému. Ten potvora vagus nerv miluje otvárače, záklony, rotačné pohyby. Počujem ho smiať sa.
Joga pracuje s troma energiami hmoty, sú to tzv. gunas. A vychádza z presvedčenia, že vedomie predchádza hmote. Dualita – puruša a prakrtiti – kde puruša je čisté vedomie, a prakriti je jej zhmotnenie v troch základných formách: nehybnosť, kmit, a pokoj. A pokoj vychádza z poznania esencie, z uznania, že vo svete foriem sa všetko neustále mení, a že naša podstata je vedomie.
Preteká ľuďmi otázka – veriť, neveriť, čomu veriť a aký je zmysel? Neviem, či je jednoduchšie veriť alebo neveriť, a aký je rozdiel. Zmysel je určite ten, ktorý vkladáme do prítomnej chvíli my sami, a hľadáme za seba. Ako vraví Carl Jung, nevie s istotou nič, ani ten, čo verí, ani ten, čo neverí vo vyšší zmysel. Akurát v prípade rozhodnutia veriť sa otvárajú nekonečné možnosti.
Ešte jednu skúsenosť, vedecky neoverenú, ale žijem ju: joga a meditácia nesmierne zvyšujú citlivosť a vnímanie. Niekedy nie je ľahké to celé zvládnuť, objať, zakoreniť, niekedy mám pocit, že už je to prisilné, priveľa na toto telo a túto chvíľu. Učím sa s touto citlivosťou narábať tvorivo.
Joga terapia sa dostáva do systému integrovanej medicíny. Nie ako alternatíva, ale ako súčasť. Ako zafunguje u konkrétneho človeka, čo odhalí, prinesie, posunie, sa nedá zovšeobecniť. V joge objavujem svoju jedinečnú cestu. A rešpekt voči ceste každého z nás, ku ktorej joga môže, ale nemusí patriť.