Rieka Dijle, kanál medzi mestami Mechelen a Haacht
V júni, v piatok, na rue Baillit v Ixelles, hľadám darček pre Lulu – za 18 skúšok, ktoré spravila tento semester, predtým, ako bude vedieť výsledok, pretože darček je za odvahu, vynaloženú energiu, húževnatosť. V malom butiku polovičná Talianka (ako mi povedala) predáva všeličo – detské veci, doplnky, tašky, a šperky z ocele okúpané v zlate. Sama ich má na sebe niekoľko, a kým sa tam ponevieram, zopár ľudí vojde a pýta sa na náramky. „Výklad predáva,“ usmieva sa majiteľka. „Ľudia sa začínajú vracať do malých obchodov, možno sa im zunovali tie veľké shoppingy.“ Vybrala som – zlatý náhrdelník s niekoľkými drobnými korálkami a nenápadným srdiečkom.
Piatok je začiatok víkendu, oplatí sa chodiť päť dní do práce pre ten pocit radosti, že mám odrazu dva dni voľno. Na zastávke 81 pri trojičnom kostole to vyzerá na električku o dve minúty, o chvíľu o päť a vzápätí o desať minút. Opačný count down ako sa od MHD čaká, a tak sa vyberiem pešo. Často sa to stáva – som rýchlejšia ako 81. Zložím doma nákup, poteším Lulu a môžem si robiť, čo chcem. Ísť/nejsť na jogu, do kina, do lesa, do mesta alebo zostať doma. Napokon sa, hoci unavená, osprchujem, prezlečiem a vyberiem na Czech street party – každoročné koncerty sú na rue Caroly uzavretej pre túto akciu; je to pred-prázdninová tradícia s veľa známymi tvárami a decibelmi; vtáky z okolitých stromov sa pravdepodobne na tento večer presťahujú inde. Pohára českého piva (škoda, že plastový) a vyskáčeme sa pri MIG 21, app v mobile mi za to napočíta 20 000 krokov. Dosť dlho trvá, kým potom zaspím, v hlave mi rolujú zvuky a farby, no ráno bez budíka je slasť. Jogu si dám s Timom na youtube a zvažujem prechádzku pri kanále na mieste, kam sa už dávno chcem vrátiť. Po obede zistím, že sa mi nechce ani palcom na nohe pohnúť, a keď sa s tým zverím Lule, dostanem jasnú odpoveď: „Mami, ale nemusíš stále niekam chodiť. Je okej nikam nejsť.“
Aha. Vonku buráca mesto (veta požičaná od kamaráta Roberta), zajtra je svetový deň jogy, je jún a víkend a nikam? Napokon som sa vybrala ku kanálu neďaleko mesta Haacht až o siedmej večer. Popoludnie na gauči pomohlo, kráča sa mi ľahko, svetlo je nádherné. Prejdem okolo niekoľkých lodiek, v jednej z nich osamelý muž popíja ružové víno a počúva Leonarda Cohena. Väčšina je prázdnych, na jednej si spravila hniezdo potápka a nehybne v ňom sedí. Tridsať kilometrov dlhý kanál rieky Dijle z Mechelenu do Leuvenu s cestami pre cyklistov, ktorí svištia okolo, áno, aj tí zohnutí do vodorovnej polohy, splývajúci s bicyklom, aj babky, ktorým sivé vlasy poletujú vo večernom vetre. Žaby kvákajú, volavky hanblivo preletujú, keď sa priblížim, kačiciam a labutiam sú ľudia jedno, v diaľke vidno veľké americké M a pútače obchodov, ale zároveň je tu mikrokozmos prírody, kravy a stromy a kvety a voda, voda. Na tomto mieste sme mali pred pár rokmi s dnes bývalým manželom jeden z rozhovorov o rozchode – zašli sme až po najbližší sluis, priepust a most v jednom, prešli na druhú stranu a vrátili sa. Bolo to v presne opačnej sezóne roka, skorý súmrak neskorej jesene a chlad. Nerozumela som, prečo sa môj svet bezpečia rúca.
Dnes aspoň do istej miery rozumiem. Spravím tú istú trasu, je to hodina tam a hodina naspäť a oddeľujem sa od minulosti. Kytica poľných kvetov je svedok. Ďalšie dve hodiny čistej radosti a noc a ráno bez budíka. Čítam knihu od Siri Hustvedt Memories of the Future, o ktorej som toľko počula. Kniha vyžaduje trpezlivosť, no oplatí sa, rezonuje vo mne postreh, že minulosť a predstavivosť sú jedno, teda pamätáme si to, čo si naša myseľ chce pamätať, tak, ako si to uloží. Fakty zafarbené našou predstavivosťou, emóciou, väzbou na to ostatné, čo sa nám s nimi spája.
Tu je niekoľko citátov od S. Hustvedt:
Všetko závisí od toho, ako si vykladáme svet a pritom si ho neustále vykladáme mylne.
Spomienka ma bolí – a bolí ma teraz – týmto spôsobom zostáva minulosť živá. Nie je to miesto, je to pohyb…
Jazyk ukuje vizuálnu spomienku a keď sa obraz rozpadne, prežijú slová.
Môže minulosť slúžiť ako úkryt pre prítomnosťou?
Môže. Ale je to len predstava minulosti, a tá existuje v súčasnosti. Vytvára to neopakovateľné TERAZ. A teraz je iný víkend, ďalšia nedeľa, prvá vlna letnej horúčavy, dali sme si pomalý hlboký flow s Laurou v rotterdamskom štúdiu: https://yoganesa.nl
