Katarína Varsiková

Dávka jogy, po ktorú si chodím

Foto by Lula. 

Vzala som si na prezlečenie do práce veci na jogu vediac, že by cez obed mohol vzniknúť časo-priestor zacvičiť si. Navyše, je slnečný deň, tráva v mestskej záhrade obohnanej múrom a stromami je svieža a zelená. Už niekoľko dní som sa nedostala na hodinu, myslím takú, ktorú vedie niekto iný, kde sa postavím na podložku a poddám prítomnej chvíli. Cítim sa ťažká, napriek tomu, že takmer všade chodím pešo a na bicykli, a, áno, mohla by som menej jesť. Mohla, mala, chcela je reč nenásytného ega.

Okej, o dvanástej naozaj vznikne časo-priestor, šup dole sukňu, šup tie nohavice a prvý pozdrav slnku na terase pred kanceláriou veľvyslanca. Zhora vidím, že sa dolu na dvore naťahuje kolegyňa, potreba hýbať sa je nám vlastná. Zídem za ňou, a zacvičíme si spolu, hej, výhodou súčasnej casual-smart módy je, že v niektorých modeloch sa dá cvičiť. Tri pozdravy, zostava troch bojovníkov, trojuholníky a prasarita na vyrovnanie. Naša tretia kolegyňa nás pozoruje, monitoruje telefón a spraví pár fotiek. Vytvorilo sa trio, čosi tu vzniklo. A usmievame sa všetky tri. Namasté. A najeme sa spolu a pokračujeme: život na podložke a ten druhý.

Téma dostať jogu z podložky do každého okamihu bytia je moja, teórie poznám, základ je vedomé dýchanie, prijať a nechať plynúť. Vo chvíli ticha, meditácie, tomu aj rozumiem, prijímam, nechám plynúť. Veď preto to je, ten rituál meditácie.

Prax? Spravím si kávu, pohodlne sa usadím, ani necítim, že mám plecia opäť mierne zdvihnuté, obrana naučená dávno v detstve, a ani sa nepristihnem, že porušujem prvú a najdôležitejšiu zásadu jogy – nenásilie – tým, že komentujem správanie a zvyky niekoho iného. Okej, už sa pritom dokážem pristihnúť – uvoľniť si plecia a odpustiť si: toto ohováranie.

Prestať ohovárať je detox, odpor bolí. Tak? Tak to prijať, sme ľudia, odpustiť si je zvyk a krása jazyka, základ slova je pustiť. Pustiť do vedomia, prijať a potom pustiť.

Cvičenie jogy je ako dávka drogy: uvoľnenie a blaženosť sa niekedy dostaví už po pár dychoch, niekedy až na konci, zaslúžene, po celej zostave. A vyjdem von, do svetla, tmy, do mesta, do hluku, zápachov, do vzťahov a križujúcich sa energií. A účinok drogy sa rozplynie, len esencia zostáva, a možnosť znova nájsť podložku.

Detox ohovárania, ako s jedlom, treba si odpustiť prehrešky. Bývala som na seba prísna, roky som nemala vedome v ústach nič sladké, bol to neustály boj. Raz sme sedeli s kamarátkou na Holubyho chate na Javorine, v bare mali ten stroj, čo vyrába tekutú čokoládu, pohľad na tú zamatovú hustú tekutinu, predstava, že mi dúšok prejde hrdlom, potlačenie chuti, verbalizujem a Sysa zareaguje: K´mon, dáš si. Objedná mi horúcu čokoládu, a ja ju naozaj vypijem.

Hej, ohováram niekedy, viac pri káve ako horúcej čokoláde. Hej, je to porušenie ahimsa, nenásilia, hej, cítim, že za to platím ťažobou a som ochotná priznať si to. Je to začiatok uvedomenia?

A z Bruselu tento týždeň: V piatok sme boli s kolegami na ochutnávke slovenského tokajského firmy Macík. V divokom východnom Schaarbeeku, kde si električka namáhavo razí prednosť živými ulicami. Je Ramadan, v štvrtiach ako Schaarbeek to cítim, okrem bežných pozdravov používam aj bon ramadan, lebo, hej, mám úctu k rituálom. Ochutnávka je v starom dome, jeho majiteľ obchoduje s mazivami do áut – veteránov a s vínom. Objavil slovenské. Je tu aj pán Macík, sebavedomý a príjemný, pretože robí to, čo vie a čo ho baví. Oneskorene sa dostaví zástupca belgického cechu, guildy vinárov. Príjemne prekvapený chuťami v pohári. Odchádzam a v krásnej dizajnovej fľaši si nesiem Mono Furmint, je príjemné zažívať Slovensko v Belgicku.

Montessori škola odohrala výročné divadelné predstavenie v novom kultúrnom centre Tervuren. Alex je rytier Perceval, obyčajný chlapec, ktorý sa stane rytierom, pretože kráča cestou odvahy. Sedíme v hľadisku s Luciou a Braňom všetci traja spolu, hoci len na tieto dve hodiny. Alex nám po predstavení poslal správu: Ďakujem, že ste prišli.

A Lula robí jednu skúšku za druhou, robí, čo treba. Po skúške chodíme na kávu za odmenu. Život je dar, stretnutia, rozchody, skúšky.

Detox a odmena je joga.

A tu je vinárstvo Tokaj Macík: https://tokajmacik.sk/en/about_us/

O autorke Všetky Články

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Príbehy. Ľudia. Joga. Prítomná chvíľa a vedomie, že všetko sa neustále mení.