V názve sú kľúčové slová, ktoré si odnášam z amsterdamskej konferencie o joge a terapii tento rok. Deň plný obsahu, radosti a prepojenia.
Stromy pri kanáloch zhadzujú svetloružové, drobné suché kvety, ktoré na chodníku vytvárajú nepravidelný koberec. Neviem, čo sú to za stromy, ale tvoria fajn metaforu životných cyklov, striedajúcich sa sezón, prijatia a púšťanie. Také prirodzené pre stromy a také ťažké pre naše ego. Mudrci to vedeli už pred tisícmi rokov a ich texty hovoria o potrebe… mať disciplínu.
Na joge je úžasná jej schopnosť rozvíjať sa a prispôsobovať. Tieto vlastnosti z nej robia dokonalý nástroj. Nie jediný, lebo ciest je toľko, koľko ľudí, ale dokonalý. Slová v sankrite ako dharma a karma majú svoj ekvivalent v moderných jazykoch a v súčasných reáliách. Terapie a jogu možno kombinovať a vytvoriť tým priestor pre: Hojenie.
Amesterdam je v slnečný májový deň plný svojej špecifickej energie: Čo nie je zakázané, je dovolené. A viac. Pre niektorých turistov to znamená otestovať hranice, koľko telo znesie. Poznám. A je úžasné pozorovať ľudí, ktorí to nerobia, žijú si svoj bežný deň. Možností je toľko!
No fakt, že si môžeme vyberať, nerobí život o nič jednoduchším.
Ak si však zvolím dobre a múdro, viem o tom. Joga ma naučila. Hoci pochybnosti nikdy nezmiznú navždy.
Kráčam popri kanáli na vonkajšom okraji mesta, nie je tu toľko turistov, miestni popíjajú aperitív alebo sú na ceste domov z práce. Mačky sa vyhrievajú na parapete, psy dostanú svoju zvyčajnú prechádzku. Dve bosé dievčatá si na kraji vody skúšajú tanečnú choreografiu. Prítomnosť narastá s každým vedomým dychom. Vnímanie.
