Alex na Sardínii
Tým nechcem vymedzovať priestor, kde žijú obdivuhodné matky, ibaže v tomto meste ich poznám a vidím. V iných mestách a mestečkách na Slovensku sú určite tiež.
Vidím ich, keď docestujem z Bruselu: mamy s kočíkmi, s telefónom vo vrecku, v teniskách a športovej móde. Keď sa dá, brúsia parky. Keď je vyslovene hnusne, zalezú do kaviarne či do herní, ktorých je v meste veľmi málo. S kamarátkami a ich deťmi.
Baby na materskej. O materskej sa toľko hovorí a píše. Vraj dovolenke. Ono slovo to možno nakoniec vystihuje: dovoliť si byť so svojimi deťmi, keď im rastú zuby, učia sa chodiť, padať, rozprávať, hojdať a milión ďalších dobrodružných vecí. Destinácie dňa: Železná (vpredu nové ihrisko, vzadu malé zoo, dá sa tu dať káva), Koliba (terén je kopcovitý, treba dobrý kočík, v zime je tu drsnejšie ako dolu v meste, ale dá sa podniknúť všeličo), Medická záhrada (jediný park, kde nehrozí, že dieťa sa zašpiní od hovna, psy sem nesmú), stále obľúbenejší Sad Janka Kráľa, keďže Aupark je neďaleko. A tým výpočet nekončí, sú aj ďalšie miesta, niektoré trošku ďalej, no ak je k dispozícii auto, čo väčšinou je, stačí zbaliť tých milión vecí potrebných pre malé dieťa, zladiť sa s kamarátkami, prispôsobiť sa rytmu ich detí, naložiť kočíky, trojkolky a odrážadlá a ísť.
Niekedy je veselo. Nie vždy. Deti padajú, odierajú si nosy a kolená, ziapú a nemajú náladu baviť sa s inými deťmi, naťahujú sa o hračky. Ani nenechajú mamy pokecať si. Stále chcú niečo jesť, piť, cikať a tak ďalej. Ale niekedy to vyjde –malí simultánne zaspia alebo si na chvíľu nájdu zábavu a dajú pokoj. Vtedy sa dá. Mamy sa vyrozprávajú. Vymrznú. Zašpinia sa. Naťahovanie s kočíkmi je lepšie ako fitko. Oželejú varenie a prídu domov chvíľu pred tým, ako sa z práce vrátia muži. A niekedy aj neskôr. Plné zážitkov, aj keď nie vždy príjemných.
V Bruseli je veľa herní a ihrísk. Cez týždeň sú osirelé, detičky chodia od troch mesiacov do crèche. Ráno idú slúžiť, rodičia ich vyložia s auto sedačkami pred jasľami a pokračujú – zväčša do roboty. Na ihrisku vidno kde-tu nejaké dieťa s pestúnkou. Ak je to mama, najskôr pochádza zo Strednej Európy. Alebo Japonska. Na tie som zabudla. Japonky v Bruseli nedávajú detí do crèche, jazdia na Toyotách, stretávajú sa v skupinkách v parkoch, len nie sú také akčné ako bratislavské mamy – objaviteľky zaujímavých zákutí.
Ihriská v Bruseli ožívajú cez víkend. Cez týždeň zamestnanec komúny starostlivo zametie biely piesok a prehrabne kôru, ktorou sú vysypané priestory pod hojdačkami a preliezačkami. Vysype koše a zavrie za sebou bránku.
Hm.
